Zem – naša unikátna planéta s veľkým množstvom kvapalnej vody na svojom povrchu. Donedávna sme ju dokonca považovali za jedinú (známu) planétu, ktorá disponuje tekutou vodou. Nové štúdie však ukázali, ako ďaleko sme boli od pravdy. Veď iba počas uplynulého roka sme ťa informovali o mnohých výskumoch potvrdzujúcich prítomnosť vody aj na okolitých planétach.

Unikátnosť našej planéty

Voda však nie je to, čo robí Zem tak výnimočnou. Tým hlavným dôvodom je prítomnosť jediného (známeho) inteligentného života v celom vesmíre. Vývoj inteligentného života si však vyžaduje čas a ako naznačuje nová štúdia publikovaná v žurnále Nature Communications Earth & Environment aj poriadny kus šťastia, o téme informoval portál ScienceAlert.

NASA

Ako už vieme z rôznych geologických údajov, Zem je trvalo obývateľná viac než 3 miliardy rokov. V minulosti tu však panovali oveľa drastickejšie podmienky ako je tomu teraz.

Veď história našej planéty je sprevádzaná rôznymi radikálnymi zmenami klímy, v ktorých sa striedali doby ľadové s dobami plných horúcich sopečných erupcií. Život na Zemi bol dokonca ohrozený dopadom kataklizmatického asteroidu, ktorý dopadol na povrch našej planéty pred 66 miliónmi rokov a vyhubil viac ako 75 % všetkých druhov, píše web ScienceDaily.

Napriek všetkým týmto udalostiam si Zem aj naďalej zachováva podmienky vhodné pre život a najmä svoju príjemnú teplotu. Čomu však vďačíme, že Zem je aj po toľkých rokoch obývateľná? Odpoveď na otázku sa pokúsil nájsť vedec Toby Tyrrel z University of Southampton.

„Trvalo stabilné a obývateľné prostredie na Zemi je dosť zvláštne. Naši susedia Mars a Venuša nemajú takéto obývateľné podmienky, aj keď Mars kedysi mal“, uvádza autor štúdie Toby Tyrrell. „Zem však týmto priaznivými podmienkami a teplotami neoplýva len teraz, ale udržuje si ich po dobu troch až štyroch miliárd dokov,“ dodáva.

Čo naznačujú počítačové simulácie?

Odpoveď hľadal Tyrrel pomocou superpočítaču IRIDIS, ktorý mu umožnil simulovať klimatické podmienky v náhodných a odlišných svetoch. Presnejšie vedec simuloval pohyb a rôzne náhodné udalosti ovplyvňujúce klimatické podmienky (dopad meteoritov či supervulkány) až na 100 000 planétach v priebehu 3 miliárd rokov.

Simulácia obývateľnosti planét. Zelené bodky predstavujú planéty, ktorým sa podarilo prežiť simulácie. Skupina A predstavuje 1000 planét po prvej simulácií, skupina B predstavuje tie iste planéty po simulácií číslo 2. Toby Tyrrell

Vývoj každej digitálnej planéty bol simulovaný až 100-krát, pričom pri každom jednom takomto simulačnom cykle planétu ovplyvňovali iné náhodné udalosti.

Ako naznačujú výsledky, prežiť chod všetkých 100 cyklov sa zo 100 000 planét podarilo iba jednej. Niektorým ďalším sa podarilo prežiť niekoľko simulačných cyklov, čo však hovorí o tom, že daná planéta má len malú šancu na udržanie si vhodných podmienok pre život, informuje portál NewAtlas.

Konkrétne sa 8710 planétam podarilo toto 3 miliardy rokov dlhé simulačné obdobie prežiť aspoň raz. Z tohto množstva bolo 8000 planét obývateľných pri menej ako 50 cykloch, pričom väčšina (4500) bolo obývateľných iba pri menej ako 10 simulačných cykloch.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Zem bola skrátka v „správny čas na správnom mieste“ a pri jej vývoji, respektíve pri jej obývateľnosti zohralo šťastie nemalú úlohu.

„Teraz vieme, že Zem disponuje podmienkami vhodnými pre život čiastočne aj kvôli šťastiu. Napríklad, ak by Zem v minulosti zasiahol o niečo väčší asteroid, alebo by ju zasiahol v inej dobe, možno by Zem úplne stratila svoju obývateľnosť“, uviedol Toby Tyrrel.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom