Niektoré zatvorili, iné to na divákov skúšajú trikmi. Situácia v ruských kinách je po začatí invázie na Ukrajinu kritická a mnohí varujú pred existenčnou krízou. Ako v reportáži informuje Rádio Svobodná Evropa, diváci za filmovým zážitkom neraz chodia stovky kilometrov do susedného Kazachstanu.

Západné filmy len z nelegálnych zdrojov

Krátko po vypuknutí vojny na Ukrajine kroky ruskej agresie okrem iných odsúdili aj veľké hollywoodske štúdiá, ktoré jednohlasne avizovali, že v Rusku viac nebudú do kín uvádzať svoje najnovšie veľkofilmy.

Rusko na čierny zoznam zaradili prakticky všetky veľké spoločnosti, vrátane The Walt Disney Company, Universal, Warner Bros, Sony Pictures či Paramount Pictures.

Náhle zastavenie filmových noviniek je v porovnaní s rozsiahlymi medzinárodnými sankciami zanedbateľné, ich odstavenie však siete kín v krajine položilo na kolená. Nemajú totiž čo premietať.

Rusko sa v tomto ohľade vrátilo späť do čias Sovietskeho zväzu, kedy si diváci mohli západné filmy pozrieť len prostredníctvom pirátskych kópií na VHS kazetách. Jeden rozdiel by sa však predsa len našiel. Pirátske verzie najnovších veľkofilmov sa podľa New York Times premietajú priamo v kinách.

Niektoré prevádzky sa na zúfalú situáciu rozhodli reagovať rovnako originálnymi riešeniami a divákov jednoducho pozývajú na kópie filmov z nelegálnych zdrojov, za ktoré si od nich pýtajú vstupné.

Situácia je v každom kine iná. Kým niektoré prevádzky pirátske filmy vysielajú otvorene, iné sály radšej prenajímajú jednotlivcom alebo skupinám a v zásade sa tak zbavujú zodpovednosti za premietaný obsah.

Súkromníci tak divákov do kina lákajú divákov na premietanie filmov ako Batman, Keď sa červenám alebo decembrového hitu od Netflixu Don’t Look Up, ktorý si diváci v Rusku rovnako pozrieť nemôžu. Netflix spoločne s ďalšími streamovacími službami krajinu rovnako bojkotuje.

Aj napriek snahám o prilákanie divákov ruské kiná zívajú prázdnotou. Potvrdzuje to aj 31-ročný Artem Komolyatov, herný vývojár z Moskvy, ktorý do kina chodí pravidelne so svojou manželkou.

Kým pred zmenou politickej situácie boli kiná napratené, teraz je situácia rozdielna. „Išli sme na film cez víkend o ôsmej večer. V kine okrem nás sedeli traja ďalší ľudia. Kino v tomto čase zvyčajne bývalo úplne vypredané.„

Posledný blockbuster, ktorý si ruskí diváci mohli vychutnať na veľkom plátne, bol Uncharted s premiérou na začiatku februára. V Rusku stihol zarobiť cez 30 miliónov dolárov, čo podčiarkuje veľký záujem ruských divákov o známe veľkofilmy.

New York Times približuje, že približne 70 % z celkového diváckeho dopytu v kinách tvorili západné snímky. Rozhodnutie odísť z Ruska však zabolelo aj filmové spoločnosti. Za rok 2019 tu v tržbách zarobili takmer 900 miliónov dolárov.

Stokilometrová filmová turistika

Okrem premietania pirátskych verzií filmov sa ruské kiná snažia divákov prilákať aj na domácu tvorbu. Tá je však neoriginálna, vizuálne zastaralá a snaží sa kopírovať osvedčené koncepty zo známych hollywoodskych filmov.

Príkladom je napríklad nová komédia Artek: Bolshoe puteshestvie (v preklade Artek: Veľká cesta), ktorá konceptom pripomína americkú komédiu Návrat do budúcnosti z roku 1985. Konceptom filmu je totiž skupina detí, ktoré sa vracajú späť v čase do roku 1988 a v pionierskom tábore spoznávajú svojich budúcich rodičov.

Chýbajúcu dieru v programe sa majitelia kín snažia vyplniť aj alternatívnou scénou a filmami z Bollywoodu, Latinskej Ameriky alebo Južnej Kórey. Okrem chabej diváckej návštevnosti však doplácajú na ďalší problém, ktorým je chýbajúce vybavenie ako napríklad lampy pre projektory.

Výsledkom je, že návštevnosť kín sa v Rusku prepadla o viac než 70 % a skalní filmoví nadšenci radšej dávajú prednosť návšteve susedného Kazachstanu, do ktorého majú v niektorých prípadoch za novinkami cestovať aj niekoľko stoviek kilometrov.

Príkladom je ruský fanúšik filmov od Marvelu Dmitrij Butyrin, ktorý do Kazachstanu cestoval 500 kilometrov z Novosibirsku, len aby si pozrel aktuálne vysielaný blockbuster Thor: Láska a hrom. Na otázku, čo bolo motiváciou, odpovedal jednoducho. „Chcel som byť súčasťou globálnej bubliny, diskusií a chápať vtipy. Jednoducho sa cítiť ako súčasť civilizácie.“