Ešte nedávno bol film „Prisahám, že za to nemôžem“ pre väčšinu divákov prakticky neznámy. Hoci si na ČSFD drží skvelé hodnotenie okolo 90 percent a kritici ho prirovnávajú k legendárnemu Forrestovi Gumpovi, mimo filmových kruhov sa o ňom veľa nehovorilo.

Zlom nastal až počas tohtoročného odovzdávania filmových cien BAFTA, kde vznikla kontroverzia, ktorá okamžite obletela internet. Paradoxne práve tento moment spôsobil, že sa cez noc stal jedným z najdiskutovanejších titulov posledných rokov.

Vychutnať si po dlhých mesiacoch od svojej premiéry môžu konečne vychutnať aj Slováci, mimoriadne oceňovaná novinka totiž už 4. júna konečne dorazí aj do našich kín.

Kritici hovoria o najlepšom filme posledných rokov

Porovnanie s Forrestom Gumpom nie je náhodné. Podobne ako ikonická klasika s Tomom Hanksom aj tento film rozpráva silný životný príbeh človeka snažiaceho sa nájsť svoje miesto vo svete, ktorý často nemá pochopenie pre jeho diagnózu.

Dej filmu sleduje Johna Davidsona, mladého muža s Tourettovým syndrómom, ktorý sa snaží fungovať v každodennom živote napriek tomu, že jeho choroba výrazne ovplyvňuje komunikáciu aj správanie.

Nečakané verbálne tiky a výbuchy slov často vyvolávajú nedorozumenia, nepríjemné situácie aj odsudzovanie zo strany okolia. Príbeh však nie je len o samotnej chorobe. Film sa zameriava najmä na hľadanie vlastnej identity, prijatie samého seba a snahu žiť naplno aj napriek prekážkam.

Postupne sledujeme, ako sa hlavný hrdina vyrovnáva s reakciami ľudí okolo seba a postupne sa stáva hlasom, ktorý pomáha búrať predsudky spoločnosti. Práve spôsob, akým film pracuje s témou Tourettovho syndrómu, patrí medzi jeho najväčšie prednosti.

Tvorcovia sa vyhli lacnému dramatizovaniu aj stereotypom a namiesto toho ponúkajú citlivé spracovanie, ktoré sa snaží divákovi priblížiť veľmi nepríjemnú realitu života s touto diagnózou.

Snímka tak dokáže byť v jednej chvíli mimoriadne dojímavá a krutá, no vzápätí dokáže prekvapiť aj nečakaným humorom. Práve kontrast medzi absurdnými a humornými situáciami na jednej strane a veľmi ťažkými životnými momentmi na strane druhej patrí k najsilnejším prvkom filmu.

Oscarové nominácie ho prekvapujúco obišli

Veľkú zásluhu na výslednom dojme filmu má aj talentovaný Robert Aramayo, známy zo seriálu Prstene moci, ktorý v snímke stvárnil hlavného hrdinu John.

Ten si za svoju rolu dokonca odniesol na cenách BAFTA ocenenie za najlepší herecký výkon, pričom za sebou nechal aj také známe mená ako Leonardo DiCaprio, Ethan Hawke, Timothée Chalamet, ktorý je v rovnakej kategórii najväčším kandidátom na tohtoročného Oscara za výkon v snímke Veľký Marty.

Zaujímavosťou pritom je, že samotný film sa medzi nominácie na Oscara napokon vôbec nedostal, hoci po víťazstve na BAFTA a silných reakciách divákov ho mnohí považovali za jedného z prekvapivých kandidátov tejto sezóny.

Na BAFTA sa však o filme nezačalo hovoriť len kvôli oceneniu pre Roberta Aramaya. Ceremoniál totiž poznačil nešťastný incident, ktorý sa rýchlo stal virálnym a spustil veľkú diskusiu o Tourettovom syndróme aj o tom, ako médiá podobné situácie zvládajú.

V publiku totiž sedel aj John Davidson, škótsky aktivista, ktorého život film „Prisahám, že za to nemôžem“ priamo zobrazuje. Davidson dlhodobo bojuje za väčšie povedomie o Tourettovom syndróme a práve on je predlohou hlavného hrdinu.

TMDB

Počas ceremoniálu sa však uňho prejavili silné verbálne tiky, ktoré sú typickým symptómom jeho diagnózy. Najväčšiu pozornosť vyvolal moment, keď počas jedného z prvých vyhlasovaní večera stáli na pódiu hviezdy minuloročného hitu Hriešnici Michael B. Jordan a Delroy Lindo.

Vtedy Davidson nečakane zakričal rasovú nadávku „ne…ri“, ktorá bola v televíznom prenose jasne počuť a neskôr sa rýchlo rozšírila na sociálnych sieťach.

Nebolo to pritom jediné vykríknuté slovo. Podľa zahraničných médií sa počas večera objavili aj ďalšie tiky vrátane náhleho výkriku „pedofil“, ktorý zaznel počas moderátorského vstupu hostiteľa večera Alana Cumminga.

Osveta chýba aj v Hollywoode

Davidson neskôr vysvetlil, že podobné slová nedokáže kontrolovať a často sa objavia úplne nečakane ako súčasť jeho diagnózy. Práve to je zároveň jeden z menej známych prejavov Tourettovho syndrómu.

V niektorých prípadoch sa môže objavovať takzvaná koprolália, teda nekontrolované vyslovovanie vulgárnych alebo spoločensky neprijateľných slov.

Pre človeka s touto diagnózou je prakticky nemožné takéto výkriky vedome zastaviť. Samotný Davidson sa po ceremoniáli za vzniknutú situáciu ospravedlnil a priznal, že po incidente cítil veľkú hanbu. Zároveň však zdôraznil, že podobné prejavy sú priamym dôsledkom jeho ochorenia a nie odrazom jeho skutočných názorov.

V minulosti sa mu totiž podobné tiky objavili aj v úplne absurdných momentoch, keď napríklad nekontrolovane zakričal urážlivú frázu smerom ku kráľovnej Alžbete II., čo sám neskôr označil za jeden z najnepríjemnejších momentov svojho života.

Napriek jeho ospravedlneniu a faktu, že Tourettov syndróm už dnes nie je medzi verejnosťou úplne neznámou diagnózou, sa zdá, že osveta stále chýba, najmä v hollywoodskom prostredí. Časť hercov totiž pre vzniknutú situáciu nemala veľké pochopenie.

TMDB

Herec Jamie Foxx napríklad na sociálnych sieťach označil celý moment za „neprijateľný“ a naznačil, že Davidsonove slová mohli u mnohých ľudí zanechať silný dojem bez ohľadu na to, že išlo o nekontrolovaný tik.

Podobne reagoval aj herec Wendell Pierce, ktorý kritizoval najmä organizátorov BAFTA za to, že podľa neho nedokázali okamžite reagovať a jasne vysvetliť kontext celej situácie. O niečo zmierlivejšie reagoval priamo jeden z hercov, ktorí v tom momente stáli na pódiu.

Delroy Lindo neskôr uviedol, že sa spolu s Michaelom B. Jordanom snažili situáciu jednoducho profesionálne zvládnuť a pokračovať v programe večera.

Zároveň priznal, že by podľa neho pomohlo, keby organizátori BAFTA po incidente jasnejšie vysvetlili kontext Tourettovho syndrómu a zabránili tak ďalším nedorozumeniam.

Celú nedávnu kauzu okolo BAFTA ešte znásobil fakt, že ceremoniál sa vysielal s niekoľkohodinovým oneskorením, ktoré sa bežne používa práve na odstránenie podobných momentov. BBC aj organizátori BAFTA sa preto neskôr verejne ospravedlnili za to, že problematický moment z vysielania nevystrihli.

Paradoxne práve tento incident spôsobil, že sa o filme „Prisahám, že za to nemôžem“ začalo hovoriť oveľa viac než predtým. Snímka, ktorá sa snaží citlivo vysvetliť život s Tourettovým syndrómom, sa tak z večera do rána ocitla v centre globálnej diskusie o predsudkoch, pochopení a tom, ako spoločnosť reaguje na ľudí s podobnými diagnózami.

Film dnes patrí medzi najlepšie hodnotené filmy posledných rokov a jeho príchod do slovenských kín je udalosťou, ktorú by si nemal ujsť žiadny milovník kvalitnej kinematografie.

Snímka ponúka príbeh, ktorý zostáva v divákovi ešte dlho po odchode z kina a pripomína, že aj tie najťažšie životné situácie môžu viesť k nečakaným momentom ľudskosti.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály