Asteroid 162173 Ryugu sa nachádza na excentrickej obežnej dráhe okolo Slnka, pričom sa kvôli blízkym preletom okolo našej planéty radí medzi potenciálne nebezpečné. Po bližšom preskúmaní však vedci zisťujú, že sa v skutočnosti vôbec nejedná o asteroid, informuje ScienceAlert.

Mŕtva kométa

Japonská sonda Hajabusa2 odštartovala zo Zeme v roku 2014 na rakete H-IIA spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries a dostala sa k asteroidu Ryugu v roku 2018. Nasledovali podrobné merania, pozorovania, vyhotovenie fotografií a koncom roka 2019 sonda asteroid opustila s odobratými vzorkami s hmotnosťou 5,4 g.

Autori novej štúdia vysvetľujú, že všeobecne akceptovanou teóriou vzniku objektu Ryugu je zrážka dvoch väčších asteroidov a následné spojenie sa trosiek do zhluku v podobe asteroidu. Ryugu totiž nemá pevný povrch a skladá sa z množstva menších úlomkov, je tu však predsa len jeden problém.

NASA/Robert Markowitz

162173 Ryugu obsahuje príliš vysokú koncentráciu organickej hmoty a tím vedcov si preto myslí, že sa v skutočnosti jedná o mŕtvu kométu. Ani tam však ich teória nekončí a vo svojej štúdii tvrdia, že aj ostatné podobné asteroidy zo sypkého materiálu sú v skutočnosti pozostatkami komét.

Leteli príliš blízko k Slnku

Kométy obsahujú okrem pevnej horniny aj množstvo zmrznutých prchavých látok, ktoré sa začnú uvoľňovať pri priblížení sa k hviezde. To vytvára typický chvost kométy, ktorý je občas možné pozorovať aj zo Zeme a daná kométa postupne prchavé látky stráca, vysvetľuje UniverseToday.

Keď však kométy preletia okolo Slnka príliš mnoho krát, môžu stratiť všetky takéto látky a ostane len hornina, pričom podľa vedcov môže byť práve toto vysvetlenie pôvodu objektu Ryugu. Jedným z možných dôkazov je aj jeho rýchla rotácia, ktorú kométy dosahujú pri uvoľňovaní plynov.

Akihiro Ikeshita/JAXA

Takáto teória zároveň vysvetľuje pôvod organickej hmoty v podobe CO, CO2, metanolu, formaldehydu, metánu a množstva ďalších.

Materiál z medzihviezdneho priestoru

„Navyše obsahujú ľadové komponenty komét materiál, ktorý zrejme vznikol v medzihviezdnom médiu. Táto organická hmota by ostala vo zvyšnej hornine po tom, čo všetok ľad sublimuje,“ objasňuje Hitoshi Miura, vedúci autor štúdie.

Teóriu podporujú aj výpočty tímu, podľa ktorých bol Ryugu aktívnou kométou počas prvých niekoľko desaťtisíc rokov a odvtedy existuje už len v podobe asteroidu zo sypkých úlomkov hornín. Takýto vývoj podľa odborníkov súhlasí aj s predpokladaným životným cyklom väčšiny moderných komét v Slnečnej sústave.

Povrch asteroidu Bennu. Zdroj: OSIRISREx/Twitter

Veľmi podobnou vesmírnou misiou ako Hajabusa2 je aj OSIRIS-REx vesmírnej agentúry NASA. Tá odobrala vzorky z asteroidu Bennu v roku 2020 a na Zem sa má vrátiť v roku 2023 so vzorkami s hmotnosťou od 60 do 2 000 g.

Čítajte viac z kategórie: Novinky