Spoločnosť Elona Muska Neuralink, zameraná na vývoj rozhrania medzi ľudským mozgom a počítačmi, začala hľadať dobrovoľníkov na svoj prvý test na ľuďoch. Zariadenie tenšie ako vlas chcú ľuďom implantovať do mozgu.

Ich hlavným cieľom je spojiť ľudský mozog s počítačmi a otestovať túto technológiu na ľuďoch, ktorí majú zdravotné problémy spojené s nervovou sústavou, píše BBC.

Umožní ovládanie techniky mozgom

Robotický systém bude použitý na implantáciu špeciálneho zariadenia (tzv. BCI) do mozgu účastníka, čo im umožní ovládať počítačový kurzor alebo dokonca písať text iba pomocou myšlienok.

Treba však poznamenať, že niektoré konkurenčné spoločnosti už uskutočnili podobné implantácie BCI do mozgov ľudí. Napriek tomu získal Neuralink v máji schválenie od Amerického úradu pre potraviny a lieky (FDA) na začatie svojho prvého klinického testovania na ľuďoch. To je dôležitý krok, pretože predtým narazili na rôzne ťažkosti pri získavaní potrebných povolení.

Podľa viacerých zdrojov plánovala spoločnosť Neuralink implantovať svoje zariadenia do mozgov desiatich ľudí. Konečný počet účastníkov však nie je zatiaľ známy.

Je tenšie ako vlas

Samotný proces začínajúceho testovania zahŕňa precíznu implantáciu 64 tenkých „nití“, tenších ako ľudský vlas, do časti mozgu, ktorá riadi zámery pohybu. Tieto „nite“ potom umožnia experimentálnemu implantátu Neuralink N1 zaznamenávať mozgové signály, ktoré sa bezdrôtovo prenášajú do aplikácie. Tá ich dekóduje a určuje, ako sa osoba chce pohybovať.

Podľa spoločnosti Neuralink by sa do štúdie mohli zapojiť ľudia, ktorí trpia kvadruplégiou spôsobenou úrazom alebo amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), čo je ochorenie, pri ktorom dochádza k degenerácii nervových buniek v mieche a mozgu. Pomocou mozgového implantátu sa vedcom dokonca podarilo poraziť aj ťažkú depresiu.

Neuralink však čelí aj silnej konkurencii. Jednou z nich je firma Blackrock Neurotech so sídlom v štáte Utah, ktorá implantovala svoje prvé BCI zariadenia už v roku 2004. Taktiež spoločnosť Precision Neuroscience, ktorú založil jeden zo zakladateľov Neuralinku, sa zameriava na pomoc ľuďom s paralýzou.

Ich zariadenie sa výrazne líši od implantátu Neuralink. Podobá sa tenkej páske, ktorá sa pripevňuje na povrch mozgu. Môže byť implantované prostredníctvom jednoduchšieho postupu.

Okrem toho existujú aj iné BCI zariadenia, ktoré dosiahli sľubné výsledky v nedávnych vedeckých štúdiách v Spojených štátoch. Tieto implantáty boli použité na monitorovanie mozgovej aktivity, keď sa jednotlivci pokúšali komunikovať verbálne, otvárajúc tak cestu pre možné vylepšenia v oblasti technológií asistujúcich komunikáciu.

Umelá inteligencia exponenciálne silnie

V minulom roku dosiahla umelá inteligencia DeepMind významný posun, keď úspešne transformovala takmer všetky bielkoviny v ľudskom tele. Ich najnovší systém AlphaMissense je schopný určiť, či všetky sekvencie písmen v ľudskej DNA správne kódujú štruktúru bielkovín. V prípade nesprávnej sekvencie sa to považuje za potenciálnu príčinu choroby.

Vedci doteraz čelili obmedzeným poznatkom o tom, ktoré časti ľudskej DNA môžu spôsobiť vznik konkrétnej genetickej choroby. Klasifikovali iba 0,1 % zmien alebo mutácií ako benígne alebo chorobou spôsobené. Nový model umelej inteligencie však tento percentuálny podiel výrazne zvýšil na pôsobivých 89 %.

Pushmeet Kohli, jeden z vedúcich výskumníkov projektu, zdôraznil, že tento nástroj umožní vedcom identifikovať nové oblasti v DNA, ktoré by inak ostali nepoznané. Ewan Birney, námestník generálneho riaditeľa v Európskych laboratóriách molekulárnej biológie, označil tento nástroj za významný krok vpred v genetickom výskume.

Predpokladá sa, že umelá inteligencia bude zohrávať stále väčšiu úlohu v molekulárnej biológii a výskume života, meniac tak podstatne spôsob, akým riešime biologické otázky a choroby.