Spoločnosť DeepMind technologického giganta Google použila umelú inteligenciu na identifikáciu génov v ľudskej DNA, ktoré by mohli spôsobiť choroby. Výskumníci veria, že zachytili 89 percent zo všetkých kľúčových mutácií. Očakáva sa, že vývoj povedie k rýchlejším diagnózam a pomôže pri hľadaní lepších spôsobov liečby, informuje spravodajský portál BBC.

DNA tvoria štyri bloky chemikálií – adenín (A), guanín (G), cytozín (C) a tymín (T). U človeka je pri vývoji embrya dôležité poradie týchto písmen, vzhľadom na tvorbu bielkovín, ktoré sú stavebnými prvkami buniek a tkanív, z ktorých sa skladajú rôzne časti tela. Ak sú dané písmená v zlom poradí, napríklad pre vrodenú poruchu, bunky a tkanivá sa netvoria tak, ako majú a to môže viesť k chorobe.

Umelá inteligencia DeepMind vlani tvar takmer všetkých bielkovín v ľudskom tele. Nový systém s názvom AlphaMissense dokáže určiť, či všetky písmená v DNA vytvoria správny tvar. Ak nie, evidujú to ako možnú príčinu ochorenia.

V súčasnosti majú lovci genetických chorôb pomerne obmedzené poznatky o tom, ktoré oblasti ľudskej DNA môžu viesť k vzniku choroby. Klasifikovali 0,1 % zmien písmen alebo mutácií ako benígne alebo spôsobujúce ochorenia. Podľa Pushmeeta Kohliho spomenutý model umelej inteligencie posunul tento percentuálny podiel na 89 %.

„Výskumníci teraz môžu zamerať svoje úsilie na nové oblasti, o ktorých nevedeli a ktoré sme označili za potenciálne spôsobujúce choroby,“ povedal Kohli.

Nový nástroj, o ktorom informovali v odbornom časopise Science, otestovala spoločnosť Genomics England spolupracujúca s britskou Národnou zdravotnou službou (NHS). Zdravotná služba bude medzi prvými organizáciami, ktoré budú mať úžitok z nového projektu, uviedla Ellen Thomas z Genomics England. „Nový nástroj skutočne prináša nový pohľad na údaje. Pomôže klinickým vedcom pochopiť genetické údaje, aby boli užitočné pre pacientov a ich klinické tímy,“ povedala.

Ewan Birney, ktorý je námestník generálneho riaditeľa v Európskych laboratóriách molekulárnej biológie pre BBC News povedal, že nový nástroj je „veľký krok vpred“ a pomôže „klinickým výskumníkom uprednostniť, kde hľadať oblasti, ktoré by mohli spôsobiť chorobu“.

Vedec tiež predpokladá, že umelá inteligencia sa stane masívnou súčasťou molekulárnej biológie a vied o živote. „Neviem, kde sa to skončí, ale mení to takmer všetko, čo v súčasnosti robíme,“ poznamenal.