Motorola má brutálny spôsob, ako znefunkčniť drony. Stálo ju to 1,5 miliardy

Zostreliť neznámy dron nad vojenskou základňou je jedna vec. Urobiť to nad letiskom, elektrárňou alebo štadiónom plným ľudí je podstatne väčší problém. Padajúci stroj môže niekoho zraniť a silné elektronické rušenie zase môže zasiahnuť komunikáciu či navigačné systémy v okolí.

Motorola Solutions preto za 1,5 miliardy dolárov nekúpila ďalšiu klasickú rušičku. Dokončila akvizíciu spoločnosti D-Fend Solutions, ktorej hlavnou technológiou je EnforceAir – protidronový systém postavený na takzvanom rádiofrekvenčnom kybernetickom prevzatí.

Princíp EnforceAir sa od klasického elektronického boja zásadne líši. Systém najskôr pasívne sleduje rádiové prostredie, vyhľadáva komunikáciu medzi dronom a jeho ovládačom a dokáže určiť polohu stroja, jeho pilota či miesto vzletu.

Podľa D-Fend vie identifikovať aj výrobcu, model a sériové číslo podporovaného dronu. Ak operátor vyhodnotí stroj ako hrozbu, EnforceAir použije aktívnu RF vrstvu, prevezme jeho riadenie a pošle ho po určenej trase do bezpečnej pristávacej zóny. Firma tvrdí, že pôvodnému pilotovi následne zabráni získať kontrolu späť.

Rozdiel oproti rušičke je podstatný. Rušenie sa snaží rádiové spojenie dronu prebiť silnejším signálom. Výsledkom môže byť návrat domov, pristátie, visenie na mieste alebo správanie podľa vopred nastaveného núdzového režimu. EnforceAir sa namiesto toho snaží komunikácii dronu porozumieť a cielene s konkrétnym strojom pracovať.

Motorola uvádza, že technológia D-Fend už funguje vo viac než 30 krajinách a bola nasadená na letiskách, štadiónoch, vojenských základniach, hraniciach aj pri ochrane kritickej infraštruktúry.

Nad letiskom dáva najväčší zmysel

Výhoda takéhoto prístupu sa ukáže najmä tam, kde môže byť samotné zneškodnenie dronu takmer rovnako nebezpečné ako dron. Kinetická zbraň vytvorí padajúce trosky. Plošná rušička môže ovplyvniť ďalšie zariadenia pracujúce v rádiovom spektre. Cielené prevzatie má naopak dostať konkrétny nepovolený stroj na zem bez toho, aby bolo potrebné zostreliť ho nad davom alebo zastaviť bežnú prevádzku v okolí.

D-Fend tvrdí, že systém tento rok využívali aj bezpečnostné zložky počas futbalových majstrovstiev sveta 2026. Podľa firmy ho nasadilo viac než 20 bezpečnostných a policajných organizácií v hostiteľských mestách v USA, Kanade a Mexiku.

EnforceAir nie je univerzálny vypínač všetkého, čo lieta. Jeho hlavná výhoda je zároveň jeho limitom: pracuje s rádiovou komunikáciou dronu. Júlová analýza amerického Congressional Budget Office upozorňuje, že moderné bezpilotné stroje už môžu lietať autonómne po vopred naprogramovanej trase alebo používať napríklad optické vlákno, takže nemusia mať klasické detegovateľné rádiové spojenie s operátorom. Takéto ciele sa RF systémom podstatne horšie odhaľujú a ovplyvňujú.

d-fendsolutions

Britské vládne odporúčania pri protidronových systémoch upozorňujú aj na ďalší problém: kybernetické ovplyvnenie riadiaceho spojenia funguje iba vtedy, keď systém pozná použitý komunikačný protokol a dokáže pracovať na správnej frekvencii. Zmena protokolu alebo firmvéru preto môže vyžadovať aktualizáciu protidronového riešenia.

Samotný D-Fend preto už neponúka iba čisté RF prevzatie. EnforceAir PLUS kombinuje túto technológiu s radarom a voliteľnou cielenou rušičkou. Je to praktické priznanie reality protidronovej obrany: jedna technológia nedokáže vyriešiť každý typ cieľa. Aj CBO vo svojej analýze označuje viacvrstvovú obranu za najkomplexnejšie riešenie.

Na opačnom konci spektra stoja systémy, ktoré dron jednoducho fyzicky zničia. Nedávno sme písali napríklad o ruskom systéme Tsitadel s programovateľnou muníciou. Obe riešenia smerujú k rovnakému cieľu, no úplne iným spôsobom.

Motorola kupuje celý nový bezpečnostný biznis

Cena 1,5 miliardy dolárov zároveň ukazuje, že Motorola Solutions nevníma D-Fend ako okrajový experiment. Reuters pri oznámení akvizície uviedol, že tržby D-Fend počas predchádzajúcich troch rokov rástli ročne o viac než 50 % a na rok 2026 firma očakávala príjmy približne 185 miliónov dolárov. Motorola chce technológiu začleniť do svojho širšieho ekosystému pre políciu, bezpečnostné zložky a ochranu kritických objektov.

Najzaujímavejšia na celej transakcii preto nie je predstava, že bezpečnostná služba jedným tlačidlom „hackne“ každý cudzí dron. Tak jednoduché to nie je.

Podstatnejší je posun v samotnej obrane. Pri citlivých civilných objektoch už nemusí byť prvou možnosťou zostreliť cieľ alebo zapnúť silnú rušičku. Ak systém konkrétny dron pozná a dokáže s jeho komunikačným protokolom pracovať, existuje aj tretia cesta: zobrať pilotovi kontrolu a dostať stroj na zem tam, kde nespôsobí ďalší problém.

Čítajte viac z kategórie: Novinky