Naša galaxia vedcov opäť raz prekvapila. Po nezrovnalostiach v jej tvare a neistotách o množstve hviezd máme problém aj so samotnou veľkosťou.

Ako totiž informuje portál Phys.org, podľa novej štúdie je Mliečna cesta príliš veľká pre svoju takzvanú „kozmologickú stenu“. Pri ostatných galaxiách vedci nič také doteraz nepozorovali.

Špičková simulácia

„Kozmologická stena“ je dvojrozmerné usporiadanie galaxií v okolí ďalšej galaxie, pričom je charakteristická prázdnymi bublinami. Práve tieto prázdne priestory majú vplyv na to, ako galaxie rotujú zdanlivo usporiadanejším spôsobom, než keby sa nachádzali na náhodnom mieste bez takejto steny.

Minimálne v prípade našej galaxie to však má jeden zásadný háčik.

Špičková počítačová simulácia totiž ukázala, že je naša galaxia príliš veľká v pomere ku svojej kozmologickej stene a v obrovskom simulovanom priestore, s priemerom až jednej miliardy svetelných rokov, mala podobné vlastnosti len jedna jediná milióntina galaxií.

Aj keď je Mliečna cesta považovaná za obyčajnú galaxiu, podobne ako Zem je predsa len niečím výnimočná a to predovšetkým svojim okolím.

Autori štúdie dodávajú, že síce nemusí byť úplne jedinečná, avšak je napriek tomu nesmierne vzácna. Aby sme našli podobnú kozmologickú stenu s podobne veľkou galaxiou, museli by sme precestovať možno pol miliardy svetelných rokov. Vedci podotýkajú, že je nutné opatrne vyberať vlastnosti, na základe ktorých kategorizujeme galaxie alebo iné vesmírne objekty ako „výnimočné“.

Neprestáva prekvapovať

Tím tiež dodáva, že je nutné aj v budúcnosti brať do úvahy výnimočné prostredie, v ktorom sa naša galaxia nachádza. Doteraz sa totiž predpokladalo, že je tento priestor úplne priemerný a vzhľadom na svoje postavenie nie je nijak významný.

Táto nová štúdia, ktorej výsledky boli zverejnené v žurnále Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, to však vyvracia.

Len nedávno navyše prišli astronómovia na to, že galaktický disk Mliečnej cesty má tvar, ktorý pripomína zemiakový lupienok a v skutočnosti sa nejedná o perfektný disk, ako sa predpokladalo. Ako sa však zdá, nielen samotný disk, ale aj halo našej galaxie, teda závoj tvorený hviezdami, tmavou hmotou a plynmi, kedysi v minulosti takisto nadobudol nepravidelný tvar.

Namiesto úhľadného sférického tvaru sa jedná o elipsoid, ktorý má iný rozmer v každej ose a navyše je voči galaxii naklonený. Vedci vysvetľujú, že roky predpokladaný tvar môžeme vyhodiť z učebníc a nahradiť ho úplne novým, ktorý je spôsobený dávnou zrážkou Mliečnej cesty s galaxiou, ktorá je známa ako „Párok Gaia“ alebo „Gaia Enceladus“.