Zo známej Drakeovej rovnice vyplýva, že technologické podpisy by mali byť vo vesmíre menej rozšírené, ako tie biologické. No hľadanie biologických stôp vo vesmíre ako hlavného ukazovateľa existencie mimozemskej civilizácie nemusí byť práve ten správny krok.

Technológie vs. biologická aktivita

Vie to aj celá komunita expertov z projektu SETI (Search for Extra-Terrestrial Intelligence), ktorá sa zaoberá pátraním po mimozemskej inteligencii.

Primárnou metódou pátrania po živote na iných planétach je v tomto prípade zachytávanie rádiovej komunikácie. SETI totiž predpokladá, že je to najpravdepodobnejšia cesta, ktorou by s nami mimozemské civilizácie mohli komunikovať.

Od začiatku projektu SETI v roku 1984, kedy organizácia SETI Institute prebrala tento druh činnosti od NASA, sa pátranie po mimozemskom živote a jeho biologických či technologických stopách poriadne zintenzívnilo.

Pravdou však naďalej zostáva, že ak objavíme život niekde vo vesmíre, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o jednobunkovce ukryté niekde v našej slnečnej sústave. Ideálnym kandidátom na takýto objav sú ľadové mesiace Jupitera a Saturnu, ktoré sú pravdepodobne vybavené veľmi hlbokými celoplanetárnymi oceánmi.

Nie je preto žiadnym prekvapením, že mnoho projektov sa pri hľadaní života zameriava práve na biologické podpisy (biosignatúry). Za tie považujeme každý prvok, molekulu, látku alebo vlastnosť, ktorá môže preukázať na minulú alebo súčasnú prítomnosť života a líši sa od abiogenetického pozadia.

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Dočítať článok 0,99€

Prihlásiť sa Ponuka predplatného