Jednou z najväčších otázok, na ktoré však nikto nechce poznať skutočnú odpoveď, je to, čo sa stane s našou planétou v prípade, že na jej povrchu dôjde k jadrovému konfliktu. Jadrová vojna je čosi, čo ľudstvo desí už od jej vôbec prvého použitia na konci Druhej svetovej vojny a aj keď sú priame dôsledky takejto katastrofy jasné, z dlhodobého hľadiska sú oveľa komplikovanejšie, píše The Conversation.

Vyše 2 000 výbuchov

Najznámejšie a zároveň najtragickejšie známe „testy“ jadrových zbraní sú práve z konca Druhej svetovej vojny, kedy zhodili Spojené štáty americké dve atómové bomby na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. V nasledujúcich desaťročiach ale ľudstvo vo vývoji týchto zbraní pokračovali, s čím sa pochopiteľne spája aj ich testovanie.

V rámci tohto testovania bolo odpálených vyše 2 000 jadrových zbraní, informuje OSN. Od roku 1945 do roku 1992 bolo odpálených vyše 500 jadrových bômb vo vzduchu a viac ako 1 300 pod zemou, pričom dodnes nie je presne známe, aký veľký dopad mali testy na životné prostredie a planétu ako takú. Isté však je, že nie zanedbateľný.

liuzishan/freepik

Známe sú prípady, pri ktorých došlo k vážnemu zamoreniu niektorých oblastí, pričom azda najznámejších z nich je testovanie jadrových zbraní na Marshallových ostrovoch, spomína Atomic Heritage Foundation.

Vláda USA dodnes vyčistila len jeden zo šesťdesiatich ostrovov, ktoré v minulosti zamorila a dotknutí obyvatelia naďalej čakajú na dvojmiliardové odškodné, ktoré mali dostať. Mnohí dodnes žijú v exile spolu s potomkami, ktorí sa kvôli vysokej rádioaktivite nemôžu vrátiť domov.

Jadrová zima
Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP