Vedci prichádzajú s jednou z najšialenejších teórií, aké sme kedy videli. Vesmírom podľa nich putujú malé čierne diery, ktoré zasiahli Mesiac a môžu nám priniesť odpovede na zložitú otázku temnej hmoty, informuje Futurism.

Sú menšie ako atómy

Čierne diery, ktoré nová štúdia vedeckého tímu opisuje, mali vzniknúť ešte počas prvých momentov existencie vesmíru, len chvíľu po Veľkom tresku. Aj keď sa najprv nachádzali v hustých mračnách, počas svojho putovania a expanzie kozmu sa začali rozptyľovať.

Ako vysvetľuje CNET, podľa všetkého časom preleteli aj cez naše vesmírne „územie“ a zasiahli aj telesá v našej Slnečnej sústave. Vedec Matt Caplan zo Štátnej univerzity Illinois dodáva, že niekedy v minulosti, ak skutočne existujú, zasiahli aj Mesiac.

ESA/Hubble, N. Bartmann

V skutočnosti mohli zasiahnuť ktorýkoľvek objekt, vrátane Zeme. Výhodou Mesiaca však je, že nemá atmosféru a stopy po asteroidoch a iných zrážkach nie sú vystavené erózii. Ak sa na ňom teda stopy po zrážke s miniatúrnymi čiernymi dierami menšími než atóm nachádzali v minulosti, musia tam byť aj dnes.

Vyrieši problém temnej hmoty

Ako objasňuje Almog Jalinewič, teoretický fyzik z Kanadského inštitútu pre teoretickú astrofyziku, ktorý sa na štúdii podieľal spolu s Caplanom, lepší názov pre temnú hmotu je v skutočnosti „priehľadná hmota“.

Dôvodom je, že „neinteraguje so svetlom, neodráža ho a ani neprodukuje“. Podľa našich doterajších poznatkov pritom tvorí až asi 27 % celého vesmíru a spomaľuje jeho rozpínanie. Na druhej strane, temná energia tvorí až 68 % a rozpínanie neustále urýchľuje.

Pixabay

Ak naozaj prastaré čierne diery zasiahli Mesiac, zanechali po sebe malé krátery, široké iba niekoľko metrov. Kľúčové však je, že po sebe museli zanechať špecifický tvar miesta dopadu, vďaka ktorému môžeme takéto kolízie identifikovať. Ak so sebou niesli aj temnú hmotu, mohli na Mesiaci vytvoriť materiál, ktorý je bez takéhoto procesu nemožný.

Nie je to také jednoduché

Ak teda na Mesiaci nájdeme krátery so správnym tvarom, môžeme potvrdiť existenciu takýchto miniatúrnych čiernych dier a zásadne sa pohnúť vpred v riešení problematiky temnej hmoty. Zásadným problémom však je, že to stále nevysvetľuje vznik takýchto malých čiernych dier, ani ako temná hmota funguje a z čoho sa skladá.

Ak aj chceme existenciu malých čiernych dier dokázať, identifikácia kráterov nemusí stačiť. Ďalším dôležitým krokom je odobrať z týchto oblastí vzorky a poriadne ich preskúmať, v čom môže zásadne pomôcť množstvo novodobých lunárnych programov, napríklad Artemis.

Vizualizácia astronautov na Mesiaci počas misie Artemis. Zdroj: NASA

Dovtedy ostávajú čierne diery, či už miniatúrne alebo gigantické, záhadou, ktorej pravú podstatu sme zatiaľ neodhalili. Ani veľké čierne diery, ktoré už sme dokázali aj snímať, nám zatiaľ nie sú úplne jasné.

Čítajte viac z kategórie: Novinky