Mesiac nie je statickým spoločníkom Zeme, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. Každým rokom sa od nás vzďaľuje približne o 3,8 centimetra. Tento jav sa vedcom podarilo presne zmerať pomocou laserov, ktoré odrážajú od zrkadiel umiestnených na povrchu Mesiaca astronautmi počas misií Apollo a aj sondami. Meraním času, za ktorý sa lúč dostane k Mesiacu a späť, získavajú extrémne presné údaje o jeho vzdialenosti.

V priemere je Mesiac od Zeme vzdialený asi 385-tisíc kilometrov, no jeho dráha nie je dokonale kruhová. Počas jedného mesiaca sa vzdialenosť mení až o 20-tisíc kilometrov. Práve preto niektoré splny vyzerajú väčšie než iné, vtedy hovoríme o supermesiaci. Na tému vzdaľovania sa našej prirodzenej družice si posvietil portál Science Alert.

Prečo sa Mesiac vzďaľuje?

Odpoveďou na otázku v podnadpise sú slapové sily. Gravitačné pôsobenie Mesiaca nie je na celej Zemi rovnaké. Na strane, ktorá je k nemu bližšie, je približne o 4 % silnejšie než na odvrátenej strane. Tento rozdiel spôsobuje, že sa oceány zdvíhajú do dvoch výrazných „hrboľov“ – jeden smerom k Mesiacu, druhý na opačnej strane planéty.

Ako sa Zem otáča, tieto hrboľovité výstupky vody sa neustále posúvajú a zostávajú naviazané na gravitačný vplyv Mesiaca. Nie sú však dokonale zarovnané, ale mierne predchádzajú samotný Mesiac, pretože rotácia Zeme je rýchlejšia než jeho obeh. A práve tento posun spôsobuje, že sa gravitačné pôsobenie oceánov prenáša späť na Mesiac.

NASA/Vi Nguyen

„Blízky slapový hrboľ neťahá Mesiac len smerom k Zemi, ale aj trochu dopredu na jeho obežnej dráhe – podobne ako keď športové auto dostane zrýchlenie v zákrute,“ vysvetľujú astrofyzici. V dôsledku tohto „predbiehania“ sa Mesiac mierne zrýchľuje, čo vedie k postupnému zväčšovaniu jeho dráhy a tým aj k vzďaľovaniu od Zeme.

Spomalenie rotácie Zeme a minulosť planéty

Keď Mesiac získava orbitálny moment, Zem oň prichádza. Výsledkom je, že rotácia našej planéty sa postupne spomaľuje. Deň sa preto nepatrne predlžuje, hoci ide o zmeny takého malého charakteru, že ich v bežnom živote vôbec nepocítime. Odhaduje sa, že pred 70 miliónmi rokov, teda na konci éry dinosaurov, trval deň iba 23,5 hodiny. Dôkaz o tom poskytujú fosilizované lastúry, na ktorých možno rozpoznať denný rast a rytmus dávneho života.

Ešte hlbšie v minulosti, krátko po vzniku Zeme, bol Mesiac omnoho bližšie. Predpokladá sa, že vznikol pred 4,5 miliardami rokov po zrážke mladého Zeme s protoplanétou veľkou asi ako Mars. Vtedy musel na oblohe pôsobiť obrovským dojmom; bol nielen bližšie, ale aj vizuálne väčší než dnes.

NASA/Vi Nguyen

Čo čaká Zem a Mesiac v ďalekej budúcnosti?

Logická otázka znie: bude sa Mesiac vzďaľovať donekonečna? Teoreticky by mohlo dôjsť k tzv. slapovej väzbe, kedy by sa rotácia Zeme spomalila natoľko, že by trvala rovnako dlho ako obeh Mesiaca. Vtedy by sa jeho vzďaľovanie zastavilo a z polovice planéty by bol Mesiac viditeľný stále na tej istej pozícii.

V skutočnosti sa to však nikdy nestane. O miliardu rokov bude Slnko žiariť intenzívnejšie, čo povedie k vypareniu oceánov a k zániku slapových javov. Niekoľko miliárd rokov nato sa naša hviezda zmení na červeného obra, ktorý pravdepodobne pohltí Zem aj s Mesiacom.

Tieto scenáre sú však vzdialené miliardy rokov.

Čítajte viac z kategórie: Novinky