Podľa najnovšej štúdie Mesiac v dávnej minulosti Zemi z extrémnej hĺbky definitívne ukradol čosi dôležité, informuje portál ScienceAlert.

Vedci ale zároveň dodávajú, že bez Mesiaca by Zem nakoniec ani len nevznikla v takej forme, v akej ju dnes poznáme.

Úplne nové dôkazy chaotického zrodu

Kým množstvo mesiacov iných planét vzniklo predovšetkým z asteroidov a z prachu obiehajúceho okolo protoplanét v časoch, keď sa celý hviezdny systém ešte len formoval, príbeh Zeme a Mesiaca je trochu iný.

Jeho podstata je totiž oveľa násilnejšia a plná chaosu.

Ešte počas svojho formovania sa totiž Zem, podľa vedcov, zrazila s planétou Theia, ktorá sa veľkosťou rovnala dnešnému Marsu. K tomuto procesu malo dôjsť pred 4,5 miliardami rokov a z vytvorených trosiek a úlomkov protoplanéty, na ktorej dnes žijeme, vznikla jej jediná prirodzená družica v podobe Mesiaca.

Pixabay

Vedcom sa podarilo nájsť na Antarktíde úlomky meteoritov z Mesiaca, ktoré obsahovali izotopy hélia a neónu.

Sú pritom totožné s izotopmi zo slnečného vetra a to aj napriek tomu, že s ním nikdy neprišli do kontaktu. Spolu s prítomnosťou argónu v týchto vzorkách to znamená, že plyny pochádzali zo Zeme z doby, kedy sa dve planéty zrazili.

Prvý podobný objav

„Objav solárnych plynov, po prvý raz v bazaltových materiáloch z Mesiaca, ktoré nesúvisia so žiadnym vystaveným na povrchu Mesiaca, bol skutočne vzrušujúci,“ vysvetľuje kozmochemička Patrizia Will z Washingtonskej univerzity v St. Louis.

Výskum vzoriek z Mesiaca je veľmi komplikovaný a ľudstvo priamo, pomocou astronautov, odobralo takéto vzorky naposledy ešte v 70-tych rokoch.

Lunárne meteority na Zemi sú tak dôležitým zdrojom informácií o našom vesmírnom susedovi a zároveň o minulosti našej Slnečnej sústavy, vysvetľuje v tlačovej správe ETH Zurich. Na svete sa ich nachádzajú stovky, nájsť ich je ale zložité a často sa jedná o náhodu.

Doteraz pomáhajú

Vedci naďalej skúmajú staré vzorky z lunárneho programu Apollo, ktoré pomáhajú odhaľovať stále nové detaily. Analýza hornín z Mesiaca nedávno ukázala, že aj kusy staršie ako 3 miliardy rokov vznikli v prítomnosti minimálne tak silného magnetického poľa, aké ma v súčasnosti naša planéta. Odborníci si myslia, že mal Mesiac v tej dobe niekoľko prerušovaných magnetických polí.

NASA on The Commons/Flickr

V tomto prípade sa ale jednalo o veľmi špecifický typ meteoritu, ktorý sa neskladá z viacerých druhov hornín ako väčšina ostatných. Miesto toho ide o bazalt z roztaveného vulkanického Mesiaca, ktorý vznikol ešte pred zrážkou a dostal sa do vesmíru po mohutnej planetárnej zrážke.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú