Mesiac ukrýva zdroj, bez ktorého astronauti neprežijú. Vedci už vedia, ako ho vystopovať
Zásobovanie budúcich lunárnych základní vodou je jednou z najväčších výziev, ktorým čelia vesmírne agentúry. Nový výskum, na ktorom spolupracovali experti z University of Maryland, Lawrence Berkeley National Laboratory a University of Hawaii, prináša prelomové riešenie. Vedci zistili, že seizmické vlny, podobné tým, ktoré poznáme pri zemetraseniach, dokážu efektívne mapovať ložiská ľadu ukryté hlboko pod povrchom našej prirodzenej družice.
Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní
Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okneTento objav prichádza v ideálny čas, keď sa svet pripravuje na návrat človeka na Mesiac. Program NASA Artemis má v pláne vyslať posádku k južnému pólu už v roku 2028. Práve v permanentne zatienených kráteroch vedci predpokladajú masívne zásoby ľadu, ktoré sú pre dlhodobý pobyt ľudí nevyhnutné.
Nové poznatky, ktoré publikoval prestížny vedecký žurnál Science Advances, naznačujú, že ľad pod povrchom mení fyzikálne správanie pôdy. Ľad totiž výrazne spevňuje okolitý materiál, čo spôsobuje, že seizmické vibrácie sa ním šíria až 2- až 3-krát rýchlejšie než v suchom mesačnom regolite. Práve toto správanie je kľúčovým indikátorom, ktorý budú senzory na Mesiaci vyhľadávať.
Prečo je voda na Mesiaci otázkou prežitia
Pre budúcich astronautov nebude voda len základnou potrebou na pitie. Po úprave a prečistení poslúži aj ako zdroj dôležitého kyslíka na dýchanie alebo ako zložka raketového paliva po rozklade na vodík. Schopnosť využívať lokálne zdroje, známa aj ako „living off the land“, je kritická pre zníženie nákladov a hmotnosti nákladu dopravovaného zo Zeme.
Podľa spoluautora štúdie, Nicholasa Schmerra, je identifikácia takýchto materiálov prioritou. astronauti budú v nepriateľskom prostredí obmedzení zásobami, ktoré si prinesú. Každá kvapka vody nájdená na mieste výrazne zvyšuje šancu na úspech dlhodobých misií alebo trvalých základní. Snaha ľudstva o zrýchlenie medzihviezdnych letov a hlbší prieskum vesmíru si vyžaduje práve takúto technologickú sebestačnosť.
Súčasné orbitálne sondy narážajú na technologické limity. Ich prístroje vidia prevažne len povrchovú vrstvu mesačného prachu. Satelitné merania teda nedokážu odhaliť poklady ukryté hlbšie, čo robí zo seizmických senzorov hlavný nástroj na prieskum vnútorných štruktúr.
Ako funguje „echolokácia“ ľadu
Seizmická metóda funguje podobne ako echo v jaskyni. Ak narazí seizmická vlna na ľadovú vrstvu, energia sa odrazí späť k senzoru. Geofyzici tak dokážu nielen potvrdiť prítomnosť ľadu, ale aj odhadnúť jeho množstvo a hĺbku uloženia. Matthew Siegler z University of Hawaii vytvoril precízne modely teplôt, ktoré identifikovali krátery, kde sa ľad vďaka trvalému chladu dokázal udržať miliardy rokov.
Tím vedený Harrisonom Lisabethom zároveň vykonal laboratórne testy na drvených vulkanických horninách, ktoré simulujú mesačný prach. X-ray analýza ukázala, ako sa ľad formuje medzi zrnami materiálu. Tieto dáta boli následne využité v počítačových simuláciách, ktoré potvrdili, že prítomnosť ľadu vytvára špecifický a merateľný seizmický „podpis“.

Záhadná história slnečnej sústavy
Okrem praktického využitia pre astronautov má mesačný ľad aj vedecký význam. Tieto krátery fungujú ako „časová schránka“, v ktorej je uväznená voda stará miliardy rokov. Jej chemické zloženie môže odhaliť, ako sa voda šírila ranou slnečnou sústavou a ako nakoniec vznikli pozemské oceány.
V najbližších rokoch sa dočkáme praktických testov tejto teórie v teréne. Čínska misia Chang’e-7, ktorá má pristáť pri Shackletonovom kráteri, bude vybavená seizmometrom. NASA navyše plánuje nasadenie stanice Lunar Environmental Monitoring Station v rámci programu Artemis. Pohľad na našich kozmických susedov sa tak vďaka týmto technológiám čoskoro zmení na podrobnú mapu zdrojov.
Zatiaľ čo sme fyzicky na Mesiaci ešte nevideli jedinú kocku ľadu, vedecké tímy už presne vedia, čo majú hľadať. Seizmické monitorovanie sa tak stáva ďalším kľúčovým dielom skladačky, ktoré nám pomôže urobiť z Mesiaca odrazový mostík pre ďalšie lety hlbšie do vesmíru.
Čítajte viac z kategórie: Novinky
Ďakujeme, že čítaš Fontech. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@fontech.sk.
Teraz čítajú

Kvantové počítače zlomili kľúčový rekord. Nové spojenie zvládne vyše 1 000 previazaní za sekundu

Vedci našli pod vodou záhadné mesto, ktoré môže mať až 40 000 rokov. Prepíše dejiny ľudstva

Zo Slovenska rastie globálny biotech hráč. Jeho technológia môže zmeniť liečbu rakoviny

Už čoskoro vyvrcholí jeden z najnevyspytateľnejších meteorických rojov. Uvidíš ho aj zo Slovenska

Černobyľ po 40 rokoch opäť prekvapil vedcov. Odhalili nečakanú vlastnosť rádioaktívneho paliva
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Rodina 160 rokov potichu budovala potravinárske impérium. Vyrába jedlo, ktoré si Slováci obľúbili

Slováci rozdávali politikom známky ako v škole. Šimkovičová prepadla, prekvapil víťaz

Banky mu nepožičali, na prvú reštauráciu si zarobil v rafinérii. Teraz má majetok 17 miliárd eur

Slovenskí zamestnávatelia vo veľkom naberajú ľudí nad 50 rokov: Vekové stereotypy ustupujú tvrdej realite

Tri fabriky presúvajú výrobu zo Slovenska. Končí sa aj tradícia dlhšia ako 200 rokov
- 24 hod
- 48 hod
- 7 dní
-
- Automobilky majú veľkú dilemu: Kia povedala pravdu o EV, ktorú Brusel nechce počuť
- Skylink na Slovensku končí. Nahradí ho známa značka, diváci dostanú nové TV stanice
- Prekvapivá krajina má obrovský záujem o slovenské zbrane. Kúpia pokročilé systémy za milióny eur
- Predbehla Netflix a rastie ďalej. Slovenská streamovacia služba prilákala 800-tisíc divákov
- VIDEO: Vikingovia dostávajú nástupcu. Nový seriál sa ukazuje v plnej paráde a dorazí aj s prekvapením
-
- Prekvapivá krajina má obrovský záujem o slovenské zbrane. Kúpia pokročilé systémy za milióny eur
- Skylink na Slovensku končí. Nahradí ho známa značka, diváci dostanú nové TV stanice
- Automobilky majú veľkú dilemu: Kia povedala pravdu o EV, ktorú Brusel nechce počuť
- Po 40 rokoch sa vrátili do zlatej bane a našli jackpot. Kritický materiál dostanú zbrane budúcnosti
- Energetický prevrat v Európe. Blízko Slovenska leží obrovské ložisko s 43 miliónmi ton vzácnej suroviny
-
- Černobyľ po 40 rokoch opäť prekvapil vedcov. Odhalili nečakanú vlastnosť rádioaktívneho paliva
- O toto išlo Rusom celý čas. Obsadili jedno z najväčších ložísk dôležitej suroviny v Európe
- Prekvapivá krajina má obrovský záujem o slovenské zbrane. Kúpia pokročilé systémy za milióny eur
- Skylink na Slovensku končí. Nahradí ho známa značka, diváci dostanú nové TV stanice
- Európska jadrová veľmoc ukázala svoju novú zbraň s doletom 9500 km. Letí rýchlosťou až Mach 20
Volkswagen prepustí až 100-tisíc ľudí. Z Nemecka napriek tomu zazneli prekvapivé slová
Európa čakala veľký solárny prepad. Zatmenie ukázalo, prečo veľké číslo pre Slovensko neplatilo
Výrobcom počítačov a mobilov končí obľúbený trik. EÚ prísne skoncuje s falošnou ekológiou
Má stáť zelená energia 120 eur za MWh? ÚRSO označil zelenú energiu za drahý omyl, pravda je iná
Európa chcela odstrihnúť Putina, deje sa však opak. Dovoz ruského LNG prudko vzrástol
USA chystajú vesmírny štít za 160 miliárd eur. Prvý ostrý zásah príde v roku 2029
Mochovce dosiahli kľúčový míľnik. Štvrtý blok už rozbehol jadrovú reakciu
NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP

Rodina 160 rokov potichu budovala potravinárske impérium. Vyrába jedlo, ktoré si Slováci obľúbili

Slováci rozdávali politikom známky ako v škole. Šimkovičová prepadla, prekvapil víťaz

Banky mu nepožičali, na prvú reštauráciu si zarobil v rafinérii. Teraz má majetok 17 miliárd eur

Slovenskí zamestnávatelia vo veľkom naberajú ľudí nad 50 rokov: Vekové stereotypy ustupujú tvrdej realite

