Na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) boli objavené chemické kontaminanty. Vzduch, ktorý dýchajú astronauti, je plný chemických nečistôt.

Extrémne znečistený vzduch

Presnejšie koncentrácie niektorých potenciálne škodlivých chemických zlúčenín v prachu zozbieranom zo systémov filtrácie vzduchu na ISS prevyšujú koncentrácie objavené v prachu na podlahách amerických domácností. Aspoň to ukazuje nová štúdia vedcov z University of Birmingham.

Ako vyplýva už z uvedeného, v prvej štúdii svojho druhu výskumníci analyzovali vzorku prachu zo vzduchových filtrov nainštalovaných na ISS, pričom sa ukázalo, že hodnoty niektorých znečisťujúcich látok sú vyššie než priemerné hodnoty zistené v amerických a západoeurópskych domácnostiach.

Medzi kontaminanty objavené na ISS patria polybrómované difenylétery (PBDE), hexabrómcyklododekan (HBCDD), brómované spomaľovače horenia (BFR), estery organofosfátov (OPE), polycyklické aromatické uhľovodíky (PAH), perfluoroalkylové látky (PFAS) a polychlórované bifenyly (PCB). Aj napriek relatívne vysokému množstvu týchto látok na palube, žiadna z látok sa nepriblížila k hranici ktorá by pre posádku predstavovala významné zdravotné riziko.

BRE a OPE sa často používajú ako prísada do horľavých materiálov s cieľom obmedziť či spomaliť ich horenie a zlepšiť ich požiarnu bezpečnosť. Tieto látky sa často využívajú v elektronike, v elektronických zariadeniach, v podlahových krytinách, atď. Brómované spomaľovače sú však toxické, pretrvávajú vo výrobkoch a uvoľňujú sa z nich.

PAH sú zas aromatické uhľovodíky najmenej s dvoma benzénovými jadrami, ktoré vznikajú prevažne pri nedokonalom spaľovaní, PCB sa zasa využívali ako izolačné kvapaliny v transformátoroch a kondenzátoroch, v mazadlách ako zmäkčovadlá vo farbách, lepidlách, tesneniach.

PFAS sa používali v aplikáciách ako sú činidlá proti škvrnám na tkaninách a odevoch. Ich potenciálne účinky na ľudské zdravie však viedli k zákazu alebo obmedzeniu používania niektorých z nich.

„Naše zistenia majú dôsledky pre budúce vesmírne stanice a biotopy, kde môže byť možné vylúčiť mnohé zdroje kontaminantov starostlivým výberom materiálov v počiatočných fázach návrhu a výstavby,“ uvádza prvý autor štúdie Stuart Harrad.

Výskumníci sa nazdávajú, že potenciálnymi zdrojmi mnohých chemikálií sú bežne používané komerčné prostriedky, ktoré si astronauti so sebou priviezli na ISS ako fotoaparát, MP3 prehrávač, tablet, oblečenie, či rôzne lekárske pomôcky.

Vzduch vo vnútri ISS neustále recirkuluje cez HEPA filtre, pričom sa mení 8- až 10-krát za hodinu. Hoci pri filtrácií dochádza k odstraňovaniu CO2 a rôznych stopových prvkov, nie je známe, do akej miery sa odstraňujú chemikálie ako BFR a podobné.

Autori štúdie tiež zdôrazňujú, že vysoké úrovne ionizujúceho žiarenia môžu urýchľovať starnutie niektorých materiálov, vrátane plastov, ktoré sa rozpadajú na mikro a nanoplasty. Tie sa následne v prostredí mikrogravitácie dostávajú do vzduchu a usádzajú vo ventilačných systémoch, čo v konečnom dôsledku môže viesť aj k zvýšenému množstvu PBDE, HBCDD, NBFR, OPE, PAH, PFAS a PCB v prachu na ISS.