Vedcom sa podarilo identifikovať prekvapivý vplyv orbitálneho tanca medzi Zemou a Marsom, ktorý prebieha v rámci cyklu opakujúceho sa raz za 2,4 milióny rokov. Ako upozorňuje portál ScienceAlert, Mars má vďaka tomuto cyklu vplyv na oceány našej planéty, v ktorých spôsobuje nečakané zmeny prúdov.

Pomôže predpovedať budúcnosť klímy

Zmeny v morských prúdoch sa podarilo identifikovať vďaka morským sedimentom a samotný cyklus má byť spojený so silnejším slnečným žiarením a teplejšou klímou, ktorá však nie je spojená s klimatickými zmenami dnes spôsobovanými ľudstvom. Rôzne cykly na Zemi spôsobujú aj iné planéty, avšak tie sú oveľa častejšie a netrvajú viac ako 2 milióny rokov.

Vedeckému tímu sa tento objavil podaril omylom počas zisťovania, či sa menia prúdy na dne oceánov pri teplejšej klíme. Celkovo analyzovali až 293 hlbokých vrtov z celého sveta a za posledných 70 miliónov rokov v nich našli 387 prerušení. Následne sa tieto prerušenia v sedimente snažili rozvrhnúť naprieč časom, pričom si všimli prekvapivé zhluky opakujúce sa práve každých 2,4 miliónov rokov.

NASA/Goddard Space Flight Center's Scientific Visualization Studio

Cykly sa tiež zhodujú s oteplením, ktoré nastalo pred 56 miliónmi rokov, objasňujú autori štúdie zverejnenej prostredníctvom žurnálu Nature Communications. Klíma sa vtedy na Zemi oteplila až o 8 °C a vedci si doteraz nie sú istí, čo toto oteplenie spôsobilo. Teórií je však viacero a jednou z príčin môže byť, zdá sa, aj planéta Mars.

Opačný efekt, než sa čakalo

Výskum odhalil, že kvôli otepľujúcej sa klíme hrozí kolaps morských prúdov AMOC a tak aj Golfského prúdu, ktorý je pre podnebie Európy nesmierne dôležitý. Prekvapilo preto zistenie, že na dne morí dochádza k opačnému efektu a prúdy v týchto priestoroch silnejú. Oceány tak môžu byť o niečo odolnejšie voči klimatickým zmenám, než sa čakalo.

Oceány by tak nemali úplne zastaviť ani v prípade, že skolabuje AMOC – pre ľudstvo však pôjde napriek tomu o ohromnú katastrofu. Ako dodáva The Conversation, silné hlbokomorské prúdy môžu slúžiť ako protiváha proti stagnujúcim oceánom, ktorým by v teplejšej klíme hrozilo zastavenie miešania povrchovej vody s hlbšími zásobami, čo je pre ekosystémy nesmierne dôležité.