Predstav si svet, v ktorom sa zrazu prestanú rodiť deti. Možno to znie ako sci-fi, no ak by sa to stalo dnes, ľudstvo by pravdepodobne vymrelo do 70 až 100 rokov. Zánik by nebol okamžitý. Starší ľudia by ešte nejaký čas žili, no bez novej generácie by sa postupne rozpadli základné piliere spoločnosti. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Čo sa stane, keď sa už nikdy nenarodí dieťa

Zo začiatku by si si to možno ani nevšimol. Obchody by ešte fungovali, nemocnice by boli otvorené a potraviny dostupné. No ako by roky plynuli, mladí ľudia by začali chýbať v školách, na pracoviskách aj v poľnohospodárstve. Spoločnosť by čelila vážnemu nedostatku pracovnej sily. Postupne by skolabovala výroba potravín, zdravotná starostlivosť a celé ekonomické systémy. Bez ľudí, ktorí by vedeli tieto činnosti zabezpečiť, by civilizácia začala upadať.

Antropológ Michael A. Little, odborník na ľudské správanie a biológiu, tvrdí, že by si sa pravdepodobne dožil momentu, keď by sa nedali kúpiť ani základné lieky, jedlo by sa stalo luxusom a pitná voda vzácnosťou. A to všetko ešte pred tým, než by ľudstvo úplne zmizlo.

Dystopický scenár, ktorý sa nezdá taký nereálny

Zastavenie pôrodnosti sa môže javiť ako čisto hypotetická situácia. Ale už dnes existujú knihy a filmy, ktoré sa tejto predstave venujú. Román Galapágy od Kurta Vonneguta hovorí o víruse, ktorý spôsobí úplnú neplodnosť. V Príbehu služobníčky a Potomkoch ľudí je neplodnosť tiež ústrednou témou a ukazuje, ako veľmi by to zmenilo svet. V týchto príbehoch ľudia strácajú slobodu, nádej a spoločnosť sa mení na represívny režim.

Možno si myslíš, že realita je iná. No keď sa pozrieš na čísla, zistíš, že pôrodnosť klesá takmer na celom svete. Dnes žije na Zemi 8 miliárd ľudí, ale do roku 2080 nás bude podľa odhadov asi 10 miliárd. Potom začne populácia klesať. V USA sa v roku 2024 narodilo 3,6 milióna detí, čo je o pol milióna menej ako v roku 2004. Zároveň stúpa počet úmrtí. V roku 2022 zomrelo 3,3 milióna ľudí, pričom pred 20 rokmi to bolo len 2,4 milióna.

Pixabay

Bez mladých ľudí nebude mať kto zabezpečovať chod spoločnosti. Chýbať budú pracovná sila, inovácie aj energia, ktorú do sveta prinášajú nové generácie. Navyše starší ľudia potrebujú pomoc, o ktorú sa dnes prirodzene starajú mladší.

História ako varovanie

Z dejín poznáme prípady vyhynutia iných ľudských druhov. Neandertálci, geneticky blízki Homo sapiens, existovali na Zemi stovky tisíc rokov, no pred približne štyridsiatimi tisíckami rokov vymizli. Jednou z príčin mohol byť nižší reprodukčný potenciál a neschopnosť efektívne zabezpečiť prežitie potomstva. Moderní ľudia dokázali získať prevahu vďaka vyššej pôrodnosti a efektívnejšiemu spôsobu zabezpečenia potravy.

Ak by ľudstvo nasledovalo podobnú cestu, príroda by si s tým poradila. Iné živočíšne druhy by mohli získať väčší priestor na rozvoj. Avšak strata ľudského druhu by znamenala aj koniec všetkých kultúrnych a vedeckých úspechov, ktoré sme ako civilizácia dosiahli.

Podľa profesora Littla je preto nevyhnutné venovať sa riešeniam, ktoré zabezpečia dlhodobú udržateľnosť ľudskej populácie. Patria sem najmä klimatické opatrenia, prevencia konfliktov a ochrana biodiverzity. Iba prostredníctvom aktívnej ochrany životného prostredia a spoločenských štruktúr možno zabezpečiť, že ľudstvo nebude len ďalším krátkym experimentom v dejinách planéty.

Čítajte viac z kategórie: Novinky