Elektromobilita sa v automobilovom priemysle prediera do popredia najmä v uplynulej dekáde. Svojim spôsobom túto elektrickú „revolúciu“ priniesla Tesla s prvými vlastnými elektromobilmi, ktoré získali vo svete úspech a pozornosť.

Predošlé pokusy a experimenty automobiliek za posledné polstoročie vyzerali len ako výstrely do prázdna. Žiadna snaha o masovú produkciu elektromobilov a nabíjacej infraštruktúry sa totiž v minulosti neuchytila natoľko, aby prerazila v komerčnom prostredí. Mnohí si tak môžu elektromobilitu spájať s vývojom automobilového priemyslu za posledných pár rokov.

Elektromobily tu však boli z historického hľadiska ešte skôr ako spaľováky a batériové vozidlo uzrelo svetlo sveta aj pred prvými nabíjateľnými batériami. Nešlo pritom iba len o snahu vynálezcov pochváliť sa pred svetom dovtedy nevídanou inováciou. Elektrické autá mali v dávnej minulosti aj reálne využitie a zažili svoj obrovský „boom“, ktorý však vystriedal ešte tvrdší pád.

Ich prvotná éra trvala len niekoľko desiatok rokov a neskôr ich z ciest aj z povedomia širokej motoristickej verejnosti vytlačili spaľováky, ktoré sa stali na vyše 100 rokov tým najpohodlnejším a najobľúbenejším dopravným prostriedkom.

História elektrických áut začína dávno pred Teslou a predbieha aj prvé elektrické auto koncernu GM z roku 1990. Z historických prameňov vieme, že vývoj prvého elektrického vozidla je pripisovaný rôznym vynálezcom, ktorí sa vo svojej dobe snažili využiť pri návrhu prvého motorizovaného prostriedku ako náhrady za koče a kone zdroj, ktorý by bol kompaktný, poskytoval dostatok energie a nevyžadoval veľkú údržbu. Takýmto zdrojom sa v 19. storočí stala batéria, ktorú vynašiel taliansky fyzik Alessandro Volta na základe poznatkov Luigiho Galvani.

Elektromobily museli čakať na schopné batérie

Aj keď sa v začiatkoch vývoja batérií nejednalo o vhodný zdroj energie, prvé zmienky o malých elektrických vozidlách pochádzajú už z obdobia rokov 1828 až 1835, kedy sa o vývoj elektrických áut pokúšali vynálezcovia z rôznych kútov sveta, vrátane Holandska, USA, Anglicka, ale aj Maďarska.

Medzi prvými elektrickými vozidlami však bol elektrický koč, ktorý postavil medzi rokmi 1832 až 1839 (presný rok nie je známy) škótsky vynálezca Robert Anderson. Poháňaný galvanickými batériami, tento koč bol stále príliš nepraktický a išlo skôr o demonštráciu toho, aký pohon budú môcť ľudia využívať pri osobnej doprave v budúcnosti.

Robert Anderson vo svojom prvom elektrickom aute. Zdroj: Digit.in

Samotné batérie koča neboli dobíjateľné, svet techniky musel čakať niekoľko rokov, pokým vývoj batérií spravil z elektrických vozidiel praktickejšiu voľbu mobility. Trvalo niekoľko dekád, pokým sa batérie dostali na takú úroveň, aby mohli byť využité v prvých skutočne praktických elektromobiloch.

Prvé nabíjateľné batérie totiž prišli na svet až v roku 1859. To neskôr umožnilo aj vývoj prvého praktického elektromobilu, ktorý v roku 1884 vyvinul a postavil anglický vynálezca Thomas Parker.

O rok neskôr sa elektromobil podarilo skonštruovať aj českému inžinierovi Františkovi Křižíkovi. Vozidlo bolo poháňané jednosmerným elektromotorom s výkonom 3,6 kW a jeho batériu tvorilo 42 olovených článkov.

Prvé pokusy boli nepraktické

Ešte pred ním svoj vlastný a pomerne jednoduchý elektromobil demonštroval v roku 1881 v Paríži francúzsky vynálezca Gustave Trouvé, ktorý sa počas testu na vozidle previezol parížskymi ulicami.

Toto vozidlo bolo vybavené upraveným elektromotorom, ktorý vyvinul Siemens podľa dizajnu Johanna Kravogla v roku 1867. Využitím nabíjateľných batérií a elektromotora vo svojej trojkolke si Trouvé mohol pripísať titul vynálezcu prvého elektrického vozidla. Praktické však vôbec nebolo.

Prvý elektromobil sveta bol trojkolka poháňaná elektromotorom. Zdroj Wikipedia

To sa zmenilo až s elektromobilom Thomara Parkera, ktorý postavil medzi rokmi 1884 až 1887 niekoľko vlastných prototypov elektrického vozidla. To sa síce stále ponášalo na koč bez koňa, no na rozdiel od Trouvého trojkolky bolo schopné odviesť viacero cestujúcich.

Len o pár rokov neskôr požiadal o vlastný patent William Morrison, škótsky chemik, ktorý svoje vlastné elektrické vozidlo predstavil v roku 1888. V tom čase bolo vozidlo vybavené 4-koňovým elektromotorom, ktorý poháňal prednú nápravu.

Maximálna rýchlosť, akú bolo možné s týmto pohonom dosiahnuť, bola úsmevných 32 km/h. Nabíjateľné batérie s 24 článkami ale dokázali dodávať motoru energiu prekvapivo až po vzdialenosť 80 km. Na svoju dobu sa jedná o prekvapivo vysoký dojazd.

Thomas Parker (v strede) vo svojom prvom praktickom elektromobile. Zdroj: History Collecion

Elektromobily boli stále v plienkach, no ich popularita začala rýchlo rásť. Už koncom 19. storočia ich ľudia uprednostnili pred vozidlami na uhlie alebo prvými spaľovacími motormi, ktoré boli príliš hlučné a emitovali aj na tú dobu výrazné emisie.

Elektrické autá boli tiché, neprodukovali žiadne emisie, a tak si ich pomerne rýchlo obľúbili vodiči v mestách a čoraz viac im svoju pozornosť venovali aj ženy. Aj naďalej ale boli niektoré modely pre bežné jazdenie nepraktické.

Po New Yorku jazdila flotila elektrických taxíkov. Batérie nenabíjali, menili ich ako dnes

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Odomknúť článok

Prihlásiť sa