Voľba správneho televízora sa v posledných rokoch stala prakticky vedou. Na trhu sa totiž aktuálne nachádza obrovské množstvo modelov od rôznych značiek, ktoré sú založené na rôznych technológiách, takže výber televízora sa neraz môže stať poriadne komplikovaným.

Medzi súčasnú technologickú špičku patria najmä dva typy displejov. Prvým z nich sú LED TV alebo modernejšie Mini LED, tou druhou je technológia OLED, ktorá využíva organické diódy.

Mini LED

Technológia mini LED je založená na princípe fungovania LCD displejov a je považovaná za najmladšie dieťa vo svete zobrazovacích technológií.

LCD (Liquid Crystal Display) displeje pozostávajú z viacerých vrstiev, pričom tú najspodnejšiu tvorí podsvietenie, ktoré je v tomto prípade tvorené mini LED diódami (diódy menšie ako 0,2 mm).

Displej tak na rozdiel od bežných LCD panelov osvetlených LED diódami disponuje omnoho širším spektrom farieb, vďaka viacerým zónam lokálneho stmievania obrazu aj hlbšou čiernou, vyšším jasom a vo všeobecnosti kvalitnejším obrazom.

Nie je čierna, ako čierna

Problémom zostáva, že nech sa kryštály snažia zabrániť preniknutiu svetla na zobrazenie čiernej akokoľvek, vždy prejde aspoň malý kúsok svetla. Čierna preto nie je úplne čiernou, ale skôr veľmi tmavou farbou. Tento problém sa rieši tzv. lokálnymi stmievaním (Local Dimming).

OLED

Silnou konkurenciou k zmieňovanej technológii sú OLED displeje, ktoré na rozdiel od LCD technológie nepotrebujú osobitné podsvietenie. V prípade OLED sa totiž o svetlo stará špeciálna elektroluminiscenčná vrstva organických kryštálov.

Inak povedané, OLED využívajú organické diódy, ktoré vyžarujú svetlo a na rozdiel od LED displejov, každý pixel disponuje svojím vlastným zdrojom svetla, čo umožňuje úplnú kontrolu nad kontrastom a jasom. To je dosiahnuté tým, že na miestach, kde je potrebné dosiahnuť čiernu, sa jednotlivé diódy vypnú. V prípade OLED panelu sú čierne farby teda naozaj čierne a dané pixely obrazovky úplne vypnuté, kým LCD ich vďaka konštrukcii s podsvietením nevyhnutne musí zobrazovať mierne do šedej.

Strašiakom pri OLED technológii bolo tzv. vypaľovanie, respektíve retencia obrazu, ku ktorej dochádza, keď na obrazovke svieti jeden statický obraz príliš dlho. Výsledkom sú tzv. „duchovia“, ktorí sa podpíšu na kvalite obrazu – na displeji sa trvalo zobrazujú pozostatky iného „vypáleného“ obrazu, najčastejšie logo televíznej stanice. Dnes je už tento problém absolútne eliminovaný.

Výhody a nevýhody

OLED displeje vykazujú vyššiu svietivosť, a teda vyšší jas, sú drahšie a náchylnejšie na opotrebovanie. Pri OLED sa javí problematická najmä modrá farba, ktorá má nižšiu životnosť, čo časom vie zmeniť vyváženosť farieb jednotlivých pixelov. Zatiaľ čo červené a zelené OLED pixely majú životnosť viac ako 45 000 hodín, modré majú zhruba tretinovú.

Špičkové Mini LED displeje disponujú tiež maximálnym jasom výrazne nad 1000 nitov. OLED displeje sa k tejto méte vo väčšine prípadov sotva približujú. Hoci v posledných rokoch OLED televízory prešli výraznou transformáciou a zlepšením z hľadiska maximálneho jasu, nedosahujú jas, ktorý poskytujú Mini LED televízory.

OLED na druhú stranu ponúkajú lepší, respektíve širší pozorovací uhol. Obraz je v podstate vidieť odkiaľkoľvek len s malou či minimálnou stratou kontrastu a jasnosti. Čo sa týka energetickej účinnosti, vo všeobecnosti platí, že OLED displeje majú o niečo vyššie nároky na spotreby.

Na čo si dať pri kúpe TV v roku 2022 pozor? 

Najväčší omyl pri kúpe 

Pri výbere televízora však rolu nezohráva len typ použitej technológie, ale aj ďalšie parametre. Kriticky dôležitým parametrom je aj obnovovacia frekvencia, ktorá hovorí o tom, koľkokrát za jednu sekundu sa na displeji zmení snímka. Tento údaj sa udáva v Hertzoch (Hz).

Samozrejme, čím vyšší je tento parameter, tým je obraz plynulejší. Kriticky dôležitým sa tento stáva obzvlášť pri pozeraní akčných a dynamických scén, vrátane športových prenosov. Pri kúpe TV s nižšou obnovovacou frekvenciou pri rýchlom športe, akým je napríklad hokej, sa môže niekedy zdať, že pohyb puku, či hráčov nie je úplne plynulý.

Najmodernejším televízorom pomáha často aj procesor s umelou inteligenciou. Dobrým príkladom je technológia Philips s názvom P5 AI Perfect Picture Engine. Ako už názov napovedá, ide o procesor s dobre vytrénovanou umelou inteligenciou, ktorá pomáha umocniť zážitok z pozerania. Konkrétne tento inteligentný procesor vylepšuje päť hlavných pilierov obrazu – zdrojový signál, ostrosť, farba, kontrast, ostrosť pohybu. Korekcia obrazu pritom prebieha vďaka umelej inteligencii, ktorá obraz na displeji priraďuje niektorej z kategórií (príroda, tvár, pohyb, tma) v reálnom čase.

Uvedené vychádza z používaného štandardu PAL, ktorý využíva 25 snímok za sekundu namiesto 30, ktoré sú typické pri štandard NTSC (60 Hz – 120 Hz). Frekvencie vyššie ako natívne potom závisia od výrobcu. Takmer každý výrobca totiž využíva svoj vlastný systém na výpočet obnovovacej frekvencie. Preto je oveľa praktickejšie, keď zvolíš panel síce s Full HD rozlíšením, no 100 Hz frekvenciou, ako lacné 4K len s 50 Hz panelom.

Na čo si dať pozor, ak si hráč?

Tento parameter je zaujímavý aj v tom prípade, ak na svoj nový televízor plánuješ pripojiť hernú konzolu. 120 Hz totiž znamená, že televízor (za predpokladu, že to podporuje aj hra) umožní dostávať video až so 120 fps. Obraz je tak pri hraní akčných strieľačiek, ale aj pretekárskych titulov oveľa živší a plynulejší. Ak si chceš užiť hranie hier na TV pri 120 fps, mal by si sa obzrieť taktiež po televízore s konektormi HDMI 2.1.

Práve podpora HDMI 2.1 je tu kľúčová, pretože oproti svojej predchádzajúcej verzii poskytuje viac než dvojnásobnú šírku pásma a podporuje teda 8K pri 60 Hz, alebo pri 4K až 120 Hz obnovovaciu frekvenciu. HDMI 2.0 podporuje pri 4K iba 60 Hz.

Podporu HDMI 2.1 dnes majú už aj televízory mimo najprémiovejších segmentov, čoho dôkazom je aj naša recenzia Philips OLED 806, na ktorej sme okrem iného podrobne otestovali, aké je to hrať hry na PS5 pri 120 fps. Ako sa ale ukázalo, zatiaľ je hranie pri 120 snímkach za sekundu pri 4K rozlíšení na novej konzolovej generácii kvôli vysokej náročnosti na výkon čistou utópiou.

Operačný systém

Dnes už azda všetky televízory na trhu patria medzi smart TV vďaka operačnému systému, pričom drvivá väčšina výrobcov využíva Android. Ako sme písali aj v samostatnom článku, hoci stále mnoho výrobcov smart televízorov vsádza na vlastné operačné systémy a je pravda, že Netflix, HBO Max alebo appky slovenských TV poskytovateľov bez problémov nainštaluješ prakticky do každého, je otázne, či pri vymenovaných službách plánuješ aj skončiť.

Platí, že ak niečo chceš, pravdepodobne na to existuje Android aplikácia, vrátane zaujímavých hier, takže z tohto pohľadu je Android TV možné považovať za najrozumnejšiu voľbu.

Vďaka tomu sadne používateľské prostredie tomu najväčšiemu publiku záujemcov. Niektorí záujemcovia určite ocenia možnosť hrania Android hier, ktoré ponúka obchod Google Play priamo pre televízory.

Rozlíšenie

Absolútnym štandardom bolo niekoľko rokov Full HD, ktoré je postupne vytláčané 4K rozlíšením (3840 x 2160). Dá sa povedať, že Full HD rozlíšenie je v súčasnosti absolútne dostačujúce pre TV s uhlopriečkou do 43-palcov.

Väčšina ľudí však teraz siaha po čoraz väčších obrazovkách, kde už 4K, prípadne dokonca 8K (7680 x 4320) dávajú oveľa väčší zmysel. Navyše, ak s obľubou sleduješ streamovacie služby, ktoré disponujú obsahom v dostatočnej kvalite, zrejme nemáš nad čím veľmi premýšľať a voľba 4K televízora s HDR štandardom, vrátane HDR10+, Dolby Vision a vyššou zobrazovacou frekvenciou je stávka na istotu.

Televízory disponujúce štandardom HDR majú totiž rozšírený kontrastný pomer a farebný priestor, čo poskytuje omnoho prirodzenejší a najmä realistickejší obraz. Čo sa týka uvedených štandardov, ide o konkurenciu. Ako HDR10+, tak aj Dolby Vision využívajú dynamické metaúdaje na optimalizáciu obrazu. Zatiaľ čo HDR10+ je bezplatná platforma, ktorú vytvorili Samsung, Panasonic a 20th Century Fox, Dolby Vision je patentovaný formát od Dolby Laboratories.

Nastupuje veľmi divná budúcnosť

Za zmienku stojí i fakt, že budúci rok v marci vstúpia do platnosti nové regulácie energetickej účinnosti. Tie sú nastavené tak prísno, že žiaden 8K televízor ich zatiaľ nedokáže splniť. Ak teda túžiš doma vlastniť televízor s 8K rozlíšením, za predpokladu, že nedôjde k zmene, máš zrejme jednu z posledných možností na jeho kúpu.

Čo nesmie chýbať?

Pri výbere toho správneho televízora netreba zabúdať ani na prvky, či funkcie, ktoré by mu nemali chýbať.  Vo všetkých televízoroch značky Philips sa objavuje ikonický Ambilight a môžu sa ňou pýšiť všetky modely výrobcu, no napríklad spomenieme modely OLED 937 či Mini LED 9507. Jej úlohou je umocniť zážitok zo sledovania filmov prostredníctvom vizuálnych efektov. Tie sú vytvárané LED diódami, ktoré reprodukujú farby obrazovky a osvetľujú pozadie za televízorom v reálnom čase.

Ako sme už spomínali, ďalším nutným základom modernej TV je aj rad iných funkcií vrátane Chromecastu, ktorý umožňuje prehrávanie obsahu z rôznych mobilných zariadení, a preto by podpora tejto funkcie nemala chýbať ani v tvojom budúcom televízore.

Ak nie si fanúšikom Androidu a doma vlastníš smartfón s logom nahryznutého jablka, potom by na tvojom novom televízore nemala chýbať funkcia AirPlay, ktorá umožňuje bezdrôtovo zrkadliť obsah z iPhonov (iPadov a Macov) do televízora. Bez tejto funkcie totiž používatelia Apple zariadení budú musieť využiť aplikácie spojazdňujúce Chromecast, respektíve si kúpiť priamo inteligentný box Apple TV.

Rozhodujú aj pozorovacie vzdialenosti

Na to, aby si si dokázal svoj nový televízor a obraz z neho vychutnať skutočne plnými dúškami nestačia len najnovšie technológie, ale aj správne zvolená pozorovacia vzdialenosť vzhľadom na uhlopriečku televízora.

Vo všeobecnosti by si sa mal držať zásady, že pri TV s Full HD rozlíšením je pomer vzdialenosti medzi televízorom a miestom odkiaľ naň budeš pozerať približne 1,5 až 2,5-násobok uhlopriečky. To znamená, že ak poškuľuješ po nejakom menšom televízore so 40-palcovou uhlopriečkou a Full HD rozlíšením, mal by si sedieť vo vzdialenosti zhruba 1,52 až 2,5 metra.

Na druhej strane, ak je tvojou cieľovkou 4K televízor, potom vzdialenosť môže byť o niečo menšia. Tu vo všeobecnosti platí, že pomer vzdialenosti medzi televízorom a miestom odkiaľ naň budeš pozerať je približne 1 až 1,5-násobok uhlopriečky. To znamená, že ak kupuješ 40-palcový 4K televízor, mal by si sedieť vo vzdialenosti 1,07 až 1,52 metra.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP