Slovensko vstupuje do jedného z najhorúcejších týždňov tohto leta. SHMÚ na dnešný pondelok 3. augusta predpovedá maximá od 34 do 39 °C, v utorok a stredu sa môže teplota dostať až na 41 °C. V extrémnom počasí preto už nerozhoduje iba to, akú klimatizáciu máš na stene. Účet výrazne ovplyvní aj jediné číslo nastavené na ovládači, ktoré mnoho Slovákov ignoruje a dávny zlozvyk sa im vie odzrkadliť na faktúre za elektrinu.

Rozdiel medzi 22 a 25 °C pôsobí pritom úplne nevinne. V dobre izolovanom byte môže počas ôsmich hodín predstavovať iba niekoľko desiatok centov, no v rozpálenom podstrešnom byte už klimatizácia spotrebuje približne o 42 % viac elektriny. Za 30 horúcich dní môže ísť o rozdiel vyše osem eur, hoci porovnávame rovnaké zariadenie a rovnaký čas prevádzky.

Nepočítali sme iba menovitý príkon z energetického štítku. Do výpočtu vstupuje izolácia, veľkosť bytu, orientácia okien, slnečné zisky, teplo od ľudí a spotrebičov, počiatočné vychladenie interiéru aj postupné znižovanie výkonu inverterového kompresora.

Horúčavy sa ešte len stupňujú

Podľa aktuálnej predpovede SHMÚ má byť dnes na Slovensku jasno až polooblačno, mimoriadne teplo a miestami dusno. Najvyššia denná teplota má dosiahnuť 34 až 39 °C, na severe bude miestami približne 32 °C.

Ešte náročnejšie podmienky prídu v utorok. SHMÚ očakáva denné maximá od 36 do 41 °C, pričom najteplejšie oblasti môžu mať v noci až 25 °C. Rovnakých 36 až 41 °C meteorológovia predpovedajú aj na stredu 5. augusta.

Práve teplá noc je pre byty nepríjemná. Steny, strecha a nábytok počas dňa nahromadia teplo a večer ho odovzdávajú späť do miestnosti. Klimatizácia preto po zapnutí nechladí iba vzduch. Musí postupne odoberať energiu aj z rozpálených konštrukcií.

Klimatizácia neodoberá stále rovnaký príkon

Najjednoduchší výpočet nákladov zvyčajne vyzerá takto: menovitý príkon klimatizácie sa vynásobí časom prevádzky a cenou elektriny. Pri inverterovom zariadení však takýto postup výsledok výrazne skresľuje.

Technické údaje bežných splitových klimatizácií ukazujú, že výkon kompresora sa mení podľa aktuálnej potreby. Napríklad zariadenie s menovitým chladiacim výkonom približne 3,4 kW môže regulovať výkon približne od 1,4 do 4 kW. Elektrický príkon sa pritom pohybuje približne od 0,31 do 1,04 kW. Po vychladení miestnosti teda klimatizácia nemusí ďalej odoberať celý menovitý kilowatt.

Takéto výkonové rozsahy uvádza napríklad technický katalóg klimatizácií Daikin. Inverter mení otáčky kompresora a dodáva približne taký chladiaci výkon, aký byt práve potrebuje. Ak tepelná záťaž klesne pod minimálny výkon zariadenia, kompresor sa začne cyklicky vypínať a zapínať.

Pixabay/Gemini/Canva

Ani hodnota SEER z energetického štítku nehovorí, koľko klimatizácia spotrebuje počas jedného extrémne horúceho večera. SEER je sezónny ukazovateľ vypočítaný z viacerých teplôt a čiastočných zaťažení podľa európskej metodiky. Ide o celkovú sezónnu účinnosť, nie o pomer platný v každej hodine prevádzky. Definíciu a spôsob používania sezónnej účinnosti opisuje aj európska legislatíva k energetickej účinnosti klimatizácií.

Prepočítali sme tri úplne odlišné byty

Model počíta s modernými inverterovými splitovými klimatizáciami primerane dimenzovanými pre jednotlivé priestory. Všetky scenáre začínajú o 18.00, keď je byt po horúcom dni vyhriaty približne na 28 °C. Okná zostávajú zatvorené a použité sú vnútorné žalúzie alebo závesy.

Pre vonkajšiu teplotu sme použili modelový priebeh extrémne horúceho večera a noci: od 37 °C na začiatku chladenia po približne 23 °C nadránom. Nejde o hodinovú predpoveď pre konkrétne mesto, ale o spoločný porovnávací profil odvodený od aktuálnych denných maxím a predpovedaných nočných teplôt.

Nočný režim nie je medzi výrobcami jednotne definovaná funkcia. Niektoré klimatizácie iba znížia otáčky ventilátora, iné postupne zvýšia požadovanú teplotu a niektoré kombinujú oba postupy.

Aby bol výpočet opakovateľný, v našom modeli znamená nočný režim nastavenie 25 °C počas prvých dvoch hodín, 26 °C počas ďalších dvoch hodín a následne 27 °C. Zároveň počítame s tlmeným ventilátorom. Pri konkrétnej klimatizácii sa preto výsledok môže líšiť.

Tri stupne robia väčší rozdiel v zlom byte

Nasledujúca tabuľka ukazuje spotrebu jedného cyklu a jeho cenu. Použili sme priemernú koncovú cenu elektriny pre slovenské domácnosti v roku 2026 vo výške 195,95 eura za MWh, teda 0,19595 €/kWh s DPH. Údaj zverejnil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Skutočná cena dodatočnej kilowatthodiny sa môže líšiť podľa dodávateľa, distribučnej oblasti a tarify. Fixný mesačný poplatok do výpočtu nevstupuje, pretože ho domácnosť platí bez ohľadu na zapnutie klimatizácie.

Výsledok ukazuje dve dôležité veci. Klimatizácia po ochladení miestnosti nebeží stále naplno, preto zdvojnásobenie času zo štyroch na osem hodín automaticky nezdvojnásobí spotrebu. Vonkajšia teplota postupne klesá, zmizne priame slnečné žiarenie a inverter zníži výkon.

Druhým zistením je rastúca cena nízkeho nastavenia v problémovom byte. Pri ôsmich hodinách prevádzky spotrebuje klimatizácia v byte C pri 22 °C približne 4,78 kWh. Po zvýšení teploty na 25 °C klesne modelová spotreba na 3,37 kWh. Rozdiel dosahuje 1,41 kWh, teda približne 28 centov za jediný večer a noc.

Za deň sú to centy, za celé leto už eurá

Jeden horúci večer účet nezruinuje. Rozdiel sa ukáže pri opakovaní rovnakého návyku počas celej vlny horúčav.

Ak by klimatizácia pracovala osem hodín denne počas 30 dní, výsledok by vyzeral nasledovne:

V percentách vychádza rozdiel medzi 22 a 25 °C vo všetkých troch bytoch približne na 36 až 42 %. Neznamená to však, že každé zvýšenie teploty o jeden stupeň automaticky ušetrí presné percento. Výsledok závisí od pomeru medzi vonkajšou a vnútornou teplotou, slnečných ziskov, izolácie aj schopnosti invertera znížiť výkon.

Práve preto nemožno univerzálnu poučku typu „jeden stupeň ušetrí šesť percent“ bez úpravy preniesť na každý slovenský byt. Takéto pravidlo môže byť použiteľným orientačným priemerom za celú sezónu, nie presným výpočtom jedného večera v podkroví.

Nočný režim nie je zázračné tlačidlo

V našom 8-hodinovom scenári ušetril nočný režim oproti pevným 25 °C približne 8 až 9 %. Úspora vznikla najmä tým, že po zaspaní dovolil zvýšiť teplotu na 26 a neskôr 27 °C. Samotné zníženie rýchlosti ventilátora by podobný výsledok garantovať nemuselo.

Pri štyroch hodinách je rozdiel veľmi malý. Nočný režim vtedy stihne zvýšiť požadovanú teplotu iba o jeden stupeň a väčšina spotreby pripadá na prvotné vychladenie rozpáleného interiéru.

Oplatí sa preto pozrieť do návodu konkrétnej klimatizácie. Ak jej režim Sleep iba stlmí displej a vnútorný ventilátor, účet sa nemusí výrazne zmeniť. Ak postupne zvýši požadovanú teplotu alebo dovolí nastaviť vlastnú nočnú krivku, úspora bude citeľnejšia.

Najhorší byt nemusí zachrániť ani silnejšia klíma

Byt C potrebuje pri 22 °C odoberať podstatne viac tepla než dobre izolovaný byt. Rozdiel nevytvára iba väčšia podlahová plocha. Najvyššie podlažie prijíma teplo cez strechu, juhozápadné okná sú zaťažené popoludňajším slnkom a slabšie konštrukcie prepúšťajú viac energie zvonka.

ChatGPT (úprava redakcie)

Ak chladiaca záťaž prekročí maximálny výkon klimatizácie, jednotka pôjde nepretržite naplno a nastavených 22 °C vôbec nemusí dosiahnuť. Číslo na ovládači totiž nie je teplota vzduchu vychádzajúceho z jednotky. Je to cieľ, ku ktorému sa regulácia snaží dostať.

Nastavenie 16 alebo 18 °C preto rozpálený byt automaticky nevychladí rýchlejšie než 22 °C. Klimatizácia už pri veľkom rozdiele teplôt pravdepodobne pracuje na maximálnom výkone. Nižšie číslo len spôsobí, že výkon nezníži ani po dosiahnutí rozumnej teploty.

Tienenie môže ušetriť viac než nočný režim

Model predpokladá zatvorené okná a aspoň základné tienenie. Ak do miestnosti celé popoludnie svieti slnko cez veľké sklo, účet môže byť vyšší než v tabuľke. Vnútorná roleta síce časť žiarenia odrazí, energia však už prenikla cez sklo. Účinnejšie je vonkajšie tienenie, ktoré zastaví slnečné žiarenie ešte pred oknom.

Rozdiel medzi bytmi zároveň ukazuje, prečo sa nedá spotreba klimatizácie odhadnúť iba podľa rozlohy. Dobre zatienených 60 m² môže potrebovať menej energie než menší podkrovný byt s veľkými západnými oknami.

Ak klimatizáciu nemáš, užitočné alternatívy sme rozobrali v článku o tom, ako ochladiť byt bez klimatizácie. Samotné prevádzkové náklady rôznych typov zariadení sme porovnávali aj pri výpočte, koľko môže stáť niekoľko týždňov chladenia.

Účet treba čítať ako interval, nie sľub na cent

Model ukazuje mechanizmus a porovnanie nastavení, nie budúcu faktúru konkrétnej domácnosti. Pri reálnom byte treba počítať s odchýlkou približne ±30 %. Výsledok zmení vlhkosť, počet ľudí, varenie, počítače, otvorenie dverí, stav filtrov, dĺžka potrubia, veľkosť klimatizácie aj umiestnenie teplotného snímača.

Najpresnejší výsledok dá až samostatný elektromer alebo vhodný wattmeter zapojený na celý okruh klimatizácie. Meranie by malo trvať niekoľko porovnateľných dní a zaznamenať vonkajšiu aj vnútornú teplotu. Jeden údaj z aplikácie po hodine prevádzky nestačí, pretože prvotné vychladenie spotrebuje viac než následné udržiavanie teploty.

V závere platí, že nastavenie 22 °C počas extrémnej horúčavy nie je iba otázkou komfortu. V priemernom alebo zle izolovanom byte môže oproti 25 °C zvýšiť spotrebu približne o tretinu až dve pätiny. Jednotlivý večer zdražie o centy, no počas celého horúceho mesiaca už rozdiel uvidíš aj na účte.

Čítajte viac z kategórie: Novinky