Keď sa hovorí o jadrovom odpade, väčšina ľudí si predstaví svietiacu zelenú tekutinu, ako ho zobrazujú mnohé populárne filmy a seriály. Pravda je však taká, že jadrový „odpad“ v skutočnosti ani nie je odpad v pravom zmysle slova.

Ide o zmes rádioaktívnych prvkov, ktoré vznikajú štiepením uránu-235. Slovo „odpad“ ďalej naznačuje, že pre túto zmes už nemáme ďalšie použitie. To však vôbec nie je pravda, s pomocou jadrového odpadu sme mohli vyriešiť klimatickú krízu už pred asi 60 rokmi.

Za každú cenu sa ho snažíme zbaviť

Predtým, než môžeme urán považovať za jadrové palivo, musíme ho obohatiť. Tento proces sme detailne priblížili v samostatnom článku, no potrebné je vedieť najmä to, že obohatením, ktoré predstavuje časovo a energeticky náročný proces, sa dá zvýšiť podiel uránu-235 – izotopu, ktorý je na štiepenie najvhodnejší. Problémom je, že v prírode sa vyskytujúci urán má podiel tohto kľúčového izotopu len menej než 1 %.

Po obohatení na potrebnú úroveň sa z uránu vyrobia palivové pelety vhodné na použitie v štiepnom reaktore, aký sa nachádza aj v Mochovciach či Jaslovských Bohuniciach. Po „vyhorení“ paliva v reaktore sa ho ale musíme zbaviť, čo so sebou prináša radu komplikácii.

Proces zbavovania sa jadrového odpadu na Slovensku portálu FonTech.sk v rozhovore priblížila predsedníčka Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky.

„Okrem materiálov, z ktorých je elektráreň postavená a zmontovaná, tam je vyhorené jadrové palivo. To sa špeciálne skladuje. Najskôr sa skladuje po nejakú dobu v medzisklade vyhoretého jadrového paliva. Vyhoreté jadrové palivo je potrebné dlhodobo chrániť, preto sa v budúcnosti počíta s vybudovaním takzvaného hlbinného úložiska, ktoré je určené na trvalé uloženie tohoto rádioaktívneho materiálu.

Ako som uviedla, všetky práce spojené s vyraďovaním a nakladaním s rádioaktívnymi materiálmi sa musia uskutočniť bez ohrozenia ľudí a životného prostredia. A to je faktor určujúci výšku vynaložených financií,“ povedala predsedníčka.

Hlbinné úložisko je miesto, kam sa trvalo uloží vyhoreté jadrové palivo. Nachádza sa v hĺbke približne 500 metrov a ide o špecifickým spôsobom spravené otvory, do ktorých sa vkladá v špeciálnych obaloch toto vyhoreté jadrové palivo. Hlbinné úložisko by malo predovšetkým zabezpečiť, že radiácia z vyhoretého paliva sa nedostane na povrch a neohrozí životné prostredie alebo ľudské zdravie.

Núka sa ale otázka, či tento prístup skutočne dáva zmysel v dobe, kedy sa snažíme maximalizovať cyklickú ekonomiku, udržateľnosť a ekologickú recykláciu?

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V tomto článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako dokážeme jadrový odpad zrecyklovať a použiť znova
• Od ktorej krajiny by sme si mali brať príklad a od ktorej ani náhodou
• Aké výhody prináša recyklácia jadrového odpadu a prečo je omnoho lepšia aj pre životné prostredie
• Prečo táto technológia nie je všade, ak ju máme už od 60. rokov

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom