Kanada chystá s Európou megabanku za 100 miliárd €. Zbrojenie má financovať úplne novým spôsobom

Sto miliárd eur na stíhačky, protivzdušnú obranu, drony, muníciu aj nové továrne. Kanada spoločne s ôsmimi spojeneckými štátmi pripravuje osobitnú banku, ktorá má obranné projekty financovať podobným spôsobom, akým medzinárodné rozvojové banky podporujú cesty, elektrárne alebo obnovu krajín.

Defence, Security and Resilience Bank, skrátene DSRB, však zatiaľ nie je hotovou finančnou inštitúciou a na účte nemá 100 miliárd eur. Podľa najnovších informácií agentúry Reuters získal projekt približne päť miliárd eur záväzkov. Jeho tvorcovia cielia na 20 miliárd eur splateného kapitálu a ďalších 80 miliárd, ktoré by si banka mohla vyžiadať od členov v prípade potreby.

Práve tento rozdiel je rozhodujúci. Nejde o nový spoločný obranný rozpočet, z ktorého sa okamžite objednajú tisíce rakiet. DSRB chce využiť štátne záruky, získať najvyšší úverový rating a následne si požičiavať na finančných trhoch za čo najnižší úrok.

Deväť krajín už povedalo áno

Projekt vedie Kanada, kde má mať pripravovaná banka aj sídlo. Podporu jej deklarovali Albánsko, Belgicko, Grécko, Lotyšsko, Luxembursko, Rumunsko, Turecko a Ukrajina.

Spoločné vyhlásenie lídri podpísali počas júlového samitu NATO v Ankare. Podľa oficiálnej deklarácie kanadského premiéra má banka rozšíriť prístup ku kapitálu, znížiť náklady na financovanie a pomôcť členským štátom budovať obranné výrobné kapacity. Prevádzku by mohla spustiť už v roku 2027.

DSRB má poskytovať dlhodobé úvery vládam a obranným firmám. Zároveň chce ručiť za úvery, ktoré menším výrobcom poskytnú komerčné banky. Takáto záruka znižuje riziko veriteľa a môže firme otvoriť cestu k peniazom, ktoré by za bežných podmienok nedostala alebo by ich získala s vysokým úrokom.

Banka by nemala patriť Európskej únii ani NATO. Má ísť o samostatnú medzinárodnú inštitúciu vlastnenú zúčastnenými štátmi, čo umožňuje vstup aj krajinám mimo EÚ.

Malí zbrojári narážajú na finančný múr

Európa nemá problém iba s nedostatkom objednávok. Menšie firmy potrebujú ešte pred prvou dodávkou zaplatiť vývoj, materiál, pracovníkov, certifikáciu a novú výrobnú linku. Štát im pritom často zaplatí až po splnení konkrétnych etáp kontraktu.

Veľký výrobca dokáže takéto obdobie preklenúť vlastnými rezervami alebo lacným úverom. Začínajúca firma vyvíjajúca dron, senzor, navigáciu či protidronový systém túto možnosť často nemá.

Štúdia Európskej komisie ukázala, že približne 40 % malých a stredných obranných podnikov považuje prístup k financiám za ťažký alebo veľmi ťažký. Komisia odhadla ich nedostatok kapitálového financovania na približne dve miliardy eur a medzeru v dlhovom financovaní na ďalšiu jednu až dve miliardy.

Banky odrádza dĺžka obranného obstarávania, regulácia, neisté objednávky aj príliš opatrný výklad pravidiel ESG. Menší podnik tak môže mať funkčný prototyp a záujem armády, no stále nemusí dostať úver na sériovú výrobu.

Práve tu má DSRB priniesť najväčšiu zmenu. Nie tým, že vyberie víťazný dron alebo raketu, ale tým, že prevezme časť finančného rizika a pritiahne súkromné peniaze do celého dodávateľského reťazca.

Čo predstavuje 100 miliárd eur

Cieľových 100 miliárd eur možno pre predstavu porovnať s niekoľkými veľkými zbrojnými programami. Nasledujúce čísla sú iba prepočtom finančnej mierky, nie plánom nákupov DSRB:

• Pri priemernej výrobnej cene F-35A vo výške 82,5 milióna dolárov by suma teoreticky zodpovedala približne 1 400 stíhačkám. Ide iba o cenu lietadiel bez zbraní, výcviku, infraštruktúry, náhradných dielov a dlhodobej prevádzky.
• Americká agentúra DSCA v roku 2025 ocenila jeden rumunský balík systému Patriot s radarom, veliteľskou stanicou a dvoma odpaľovacími zariadeniami na maximálne 280 miliónov dolárov. Sto miliárd eur by matematicky pokrylo vyše 400 podobných balíkov, ich skutočná konfigurácia a cena sa však výrazne líšia.
• Rámcový kontrakt Rheinmetallu na 155 mm delostreleckú muníciu pre Nemecko a partnerov má hodnotu do 8,5 miliardy eur. Kapacita DSRB by zodpovedala takmer dvanástim zákazkám tejto veľkosti.

Reálnejším využitím však nebude jeden gigantický nákup. Peniaze sa môžu rozdeliť medzi spoločné objednávky štátov, rozšírenie muničných tovární, výrobu dronov, protivzdušnú obranu, kybernetickú bezpečnosť, satelitné technológie a úverové záruky pre stovky dodávateľov.

Bez veľkých ekonomík môže plán naraziť

Najväčšou slabinou projektu je zatiaľ absencia Nemecka, Británie a ďalších veľkých ekonomík skupiny G7. Ich účasť by zvýšila dôveryhodnosť banky a pomohla jej získať požadovaný rating AAA.

Bez najvyššieho ratingu by si DSRB požičiavala drahšie. Tým by sa oslabil hlavný dôvod jej existencie: poskytovať výhodnejšie financovanie, než aké dokážu získať rizikovejšie štáty a menšie obranné firmy samostatne.

Otáznik visí aj nad prekrývaním s existujúcimi programami. Európska únia už spustila úverový nástroj SAFE s kapacitou 150 miliárd eur a Británia rozvíja vlastný multilaterálny mechanizmus spoločného obstarávania.

Podľa Reuters sa podpis zakladajúcej zmluvy DSRB plánuje na jeseň. Väčšie štáty mali dostať požiadavku vložiť približne miliardu eur, rozloženú na tri roky.

Projekt preto zatiaľ nie je obrannou megabankou so 100 miliardami pripravenými na použitie. Je to pokus vytvoriť finančný stroj, ktorý dokáže zo štátnych vkladov a záruk odomknúť oveľa väčší objem súkromného kapitálu. Ak však nepriláka silnejších členov a nezíska rating AAA, jeho najväčší sľub môže zostať iba číslom na papieri.

Čítajte viac z kategórie: Novinky