Vedcom sa v novej štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy podarilo pomocou fenomenálneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) urobiť jedinečný objav. Odhalili totiž doposiaľ nevidené „žiariace“ štruktúry v atmosfére tejto obrej planéty a to priamo nad jeho veľkou červenou škvrnou.

Objav vrhá svetlo na zložitosť hornej atmosféry Jupitera a vyvracia všetky predchádzajúce predpoklady. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Čo sa deje v oblasti veľkej búrky?

Ako sme už uviedli v samostatnom článku, veľká červená škvrna na najväčšej planéte slnečnej sústavy je jedným z najzaujímavejších fenoménov v blízkom vesmíre. Ide o veľkú anticyklonickú búrku, ktorá je zároveň najväčšou búrkou v slnečnej sústave – vojde sa do nej aj celá planéta Zem. Jupiter má na sebe túto búrku už stovky rokov, pričom môže dosahovať až do hĺbky 500 km pod joviánskymi mračnami.

Vedci si predtým mysleli, že oblasť nad touto búrkou, v ionosfére, je relatívne nudná. Nedávne zistenia však ukázali, že je oveľa dynamickejšia a zaujímavejšia. Planetárny vedec Henrik Melin z univerzity v Leicestri poznamenal: „V skutočnosti je to rovnako zaujímavé ako polárna žiara, ak nie ešte viac. Jupiter neprestáva prekvapovať.“

Zapojil sa aj James Webb

Nový pohľad na dianie na tejto planéte poskytol spektrograf NIRSpec nasadený na teleskope JWST, píše portál Space. Ten odhalil zložité štruktúry ionizovaného vodíkového plynu, známeho ako protónový molekulárny vodík H3⁺ pozostávajúci z troch vodíkových jadier (protónov) zdieľajúcich dva elektróny. Tieto ióny vyžarujú slabú infračervenú žiaru, ktorá sa zvyčajne ťažko deteguje kvôli jasnejšiemu žiareniu z iných častí atmosféry Jupitera.

Pretože Jupiter prijíma iba približne 4 percentá slnečného žiarenia, ktoré dopadá na Zem, vedci predpokladali, že žiara bude pomerne rovnomerne rozložená.

Po nasmerovaní teleskopu JWST na obrovskú planétu sa Melin a jeho kolegovia rozhodli dôkladne preskúmať údaje s cieľom získať podrobnejšie informácie o veľkej červenej škvrne. Súčasťou výskumu bolo aj mapovanie rozloženia H3+ v nižšej ionosfére Jupitera.

Na ich veľké prekvapenie, údaje odhalili komplexné a prepracované štruktúry v plyne, tvorené rôznymi koncentráciami H3+. Toto zistenie naznačuje, že aj keď slnečné žiarenie je hlavným mechanizmom ionizácie vodíka, existujú aj iné faktory, ktoré spôsobujú vznik týchto zvláštnych tvarov.

„Jedným zo spôsobov, ako môžete zmeniť túto štruktúru, sú gravitačné vlny – podobné vlnám narážajúcim na pláž, ktoré vytvárajú vlnky v piesku. Tieto vlny vznikajú hlboko v turbulentnej nižšej atmosfére, okolo veľkej červenej škvrny, a cestujú nahor, čím menia štruktúru a emisie hornej atmosféry,“ objasňujú vedci.

Tento objav naznačuje, že vrstvy atmosféry Jupitera interagujú oveľa zložitejšie, ako sa predtým predpokladalo.