Jedinú smrteľnú nehodu vo vesmíre má na konte ZSSR. Desivé neštastie spôsobila jedna súčiastka

Bezpečnosť vesmírnych letov, prevádzky vesmírnych staníc či jednoducho pobytu vo vesmíre postupom času narastá a v dnešnej dobe majú prakticky všetky podstatné zariadenia k dispozícii systémy, ktoré dokážu aj v prípade poruchy zachrániť život astronautov a vesmírnych turistov. Vesmírne stanice využívajú komplikované procedúry, kozmické lode majú hardvér na útek od vybuchujúcej rakety.

Dodnes je však najdesivejším procesom návrat kozmickej lode naspäť na Zem, keďže musí s astronautami na palube spomaliť z viac ako 24 000 km/h na čo najnižšiu rýchlosť (pri znovupoužiteľných raketách prakticky úplne zastaviť) bez toho, aby boli vystavení príliš vysokému preťaženiu pri brzdení či príliš vysokej teplote.

Práve počas tohto procesu sme v minulosti stratili tri ľudské životy, ktoré sú dodnes jedinými stratami na životoch zaznamenanými nad hranicou vesmíru. Sovieti sa celú nehodu snažili ututlať, spôsobila ju pritom jediná súčiastka.

Pokaziť sa môže čokoľvek

Len málokto si dokáže predstaviť, s akými komplikáciami sa stretávajú raketoví inžinieri a aké komplikované sú samotné rakety, kozmické lode či vesmírne stanice. Kým z hľadiska konštrukcie je zotrvanie vo vákuu jednoduchšie, ako zotrvanie v hĺbke niekoľkých kilometrov pod vodou, kvôli ohromným vzdialenostiam, radiácii, interferenciám, rýchlostiam a tieneniu je v skutočnosti cestovanie vesmírom azda tou najzložitejšou formou transportu, o akú sa ľudstvo kedy pokúsilo.

NASA

Zlyhania rakiet nie sú ničím novým a počúvame o nich pomerne pravidelne, čo je čiastočne spôsobené aj množstvom nových firiem, ktoré sa do tohto priemyslu zapájajú a testujú svoje stroje. Na problémy narážajú aj kozmické lode, avšak so smrteľnou tragédiou spojenou s touto oblasťou výskumu sa naša civilizácia nestretla od 1. februára 2003, kedy zahynula posádka Raketoplánu Columbia.

Misia Sojuz 11, ktorú vykonal v roku 1971 Sovietsky zväz, je však dodnes jedinou tragédiou, kedy zahynuli ľudia nad Kármánovou líniou, medzinárodne uznávanou hranicou vesmíru vo výške 100 km.

Smrť aj bez výbuchu

Čítaj viac z kategórie: Vesmír a veda