Vieme, že od počiatku prechádza vesmír neustálymi zmenami. Tie sú však vo väčšine prípadov natoľko pomalé, že v priebehu ľudského života ich nedokážeme zaregistrovať. Teraz sa však vedci z NASA na svojom webe s verejnosťou podelili o fotografie planetárnej hmloviny, ktorá sa nám doslova mení pred očami.

Hmlovina výrazne zmenila svoj jas a tvar

Unikátny pohľad na planetárnu hmlovinu Hen 3-1357 poskytol vedcom slávny Hubblov teleskop, ktorý aj po 30 rokoch strávených na obežnej dráhe poskytuje nové informácie o dianí okolo nás.

Planetárna hmlovina Stingray v roku 1996. Obrázok zachytáva posledné chvíle života centrálnej hviezdy SAO 244567. NASA, ESA, B. Balick (University of Washington), M. Guerrero (Instituto de Astrofísica de Andalucía), G. Ramos-Larios (Universidad de Guadalajara)

Planetárna hmlovina Hen3-1357 nazývaná tiež ako hmlovina Stingray je najmladšia známa planetárna hmlovina vôbec. Vzdialená je 18 000 svetelných rokov aj napriek tomu, že je až 130-krát väčšia ako naša Slnečná sústava, má veľkosť len jednej desatiny väčšiny pozorovaných planetárnych hmlovín.

Ako píše portál Spacetelescope, vedci porovnaním archívnych záberov pochádzajúcich z roku 1996 so zábermi z roku 2016 zistili, že hmlovina výrazne zmenila svoj tvar a jas. Už na prvý pohľad je na fotografiách vidieť, že z jej stredu zmizli bledomodré oblasti a na kraji postráda unikátne „vlny“, vďaka kvôli ktorým dostala názov.

V rozpätí len 20 rokov tak možno pozorovať, ako sa jasná hmlovina, ktorá kedysi žiarila na čiernom vesmírnom pozadí, stáva pomaly, ale isto neviditeľnou. Odhaduje sa, že ak hmlovina bude strácať svoj jas podobnou rýchlosťou ako doteraz, za 20 až 30 rokov sa stane pre nás nedetekovateľná.

Planetárna hmlovina Stingray v roku 2016. NASA, ESA, B. Balick (University of Washington), M. Guerrero (Instituto de Astrofísica de Andalucía), G. Ramos-Larios (Universidad de Guadalajara)

Hoci pozorovanie hmlovín pre astronómov nie je ničím novým, takéto rýchle zmeny vo vývoji svetla emitovanom dusíkom, vodíkom a kyslíkom sme v žiadnej hmlovine doposiaľ nezaznamenali. Pozorovateľná je najmä zmena emisií kyslíka, ktorá na svojom jase poklesla až o faktor 1 000.

Zaujímavosťou je aj to, že väčšina pozorovaných planetárnych hmlovín sa neustále zväčšuje, zatiaľ čo Stingray sa zmenšila a zmenila svoj tvar a jas. Rôzne pozorovania naznačujú, že planetárne hmloviny v priebehu času menia svoj jas, avšak ide len o hypotézy, ktoré neboli doteraz potvrdené.

Na vine je hviezda

Podľa dostupných informácií je markantná zmena hmloviny Stingray akousi reakciou na aktivitu jej centrálnej hviezdy SAO 244567, ktorá sa momentálne rozširuje v dôsledku poklesu teploty a taktiež vyžaruje menej ionizujúceho žiarenia.

Pozorovania z roku 1971 až 2002 ukázali, že v centrálnej hviezde tejto planetárnej hmloviny dochádza k veľkému nárastu teploty, z približne 20 000 °C až na 60 000 °C, čo je viac než 10-násobok teploty povrchu Slnka. V roku 2016 sme však zaznamenali výrazný pokles teploty centrálnej hviezdy. Podľa vedcov túto náhlu zmenu teploty spôsobila krátka fúzia hélia, ku ktorej došlo v okolí jadra centrálnej hviezdy.

Čo v budúcnosti čaká túto skvostnú planetárnu hmlovinu, vedci zatiaľ odhadnúť nevedia, avšak konštatujú, že pozorovať túto zmenu je pre ľudstvo obrovské šťastie, pretože takýto vývoj hmloviny a jej centrálnej hviezdy sa len tak nevidí.