Dlhé roky sme žili v presvedčení, že ak sa budeme príliš sústrediť na triedenie plastov alebo šetrenie elektriny, stratíme motiváciu bojovať za veľké systémové zmeny v energetike a priemysle. Tento argument, často označovaný ako teória o „distrakcii“, sa stal obľúbeným tŕňom v oku klimatických skeptikov aj aktivistov.

Aktuálne dáta z rozsiahleho výskumu publikovaného v odbornom časopise npj Climate Action však prinášajú prekvapivý pohľad. Vedci zo UNSW Sydney a Griffith University v rámci projektu National Climate Action Survey sledovali správanie takmer 2 800 Austrálčanov v priebehu štyroch rokov.

Podrobné výsledky, ktoré priniesla nová vedecká štúdia, jasne ukazujú, že osobné ekologické návyky, ako je recyklácia, používanie opakovane použiteľných nádob či preferovanie verejnej dopravy, nijako neoslabujú podporu ľudí pre širšie klimatické politiky. Ľudia, ktorí sa správajú ekologicky, nie sú o nič menej ochotní tlačiť na vlády či priemysel.

Osobné činy nie sú brzdou pokroku

Vedúci autor štúdie, Dr. Omid Ghasemi z inštitútu pre klimatické riziká pri UNSW, zdôrazňuje, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by drobné činy jednotlivca „vyčerpali“ jeho záujem o planétu. Predstava, že po vytriedení papiera máme pocit „splnenej úlohy“ a prestávame sa zaujímať o globálne otepľovanie, je podľa vedcov mýtus.

Zaujímavým zistením je, že ekologické správanie skôr odráža hodnoty, ktoré človek už dlhodobo zastáva. Namiesto toho, aby recyklácia bola spúšťačom alebo, naopak, bariérou pre spoločenskú angažovanosť, ide o vyjadrenie postoja k svetu. Ak niekto verí v ochranu klímy, prejavuje to v malom aj vo veľkom.

Tento jav si často mýlime s inými problémami. Ako sme písali v článku o tom, že Antarktída nám dáva posledné varovanie, globálne hrozby vyžadujú systémovú zmenu, no tá musí mať podporu verejnosti. Práve ľudia s „zelenými“ návykmi sú často tí, ktorí sa neskôr zapájajú do petícií či demonštrácií.

Faktory, ktoré skutočne menia postoj

Výskum naznačuje, že ak existuje nejaký pokles v spoločenskej angažovanosti, príčiny treba hľadať inde. Medzi rokmi 2021 a 2024 zaznamenali autori štúdie mierny pokles v podpore radikálnejších klimatických opatrení. Zatiaľ čo osobné ekologické správanie ostalo stabilné, celkový záujem o politickú aktivitu klesol.

Unsplash/Midjourney

Hlavným vinníkom sú pravdepodobne rastúce životné náklady. Keď ľudia bojujú s infláciou a ekonomickým tlakom, majú prirodzene menej energie a peňazí na riešenie dlhodobých globálnych problémov. Je to podobný fenomén, ako keď domácnosti v čase krízy menia svoje spotrebiteľské správanie, napríklad hľadajú spôsoby, ako ušetriť na prevádzke domácnosti, o čom píšeme v návode ako efektívne chladiť počas horúčav.

Výsledky sú dobrou správou pre spoločnosti, ktoré investujú do udržateľnosti. Ak firma motivuje zamestnancov k ekologickejšiemu správaniu na pracovisku, nemusí sa obávať, že by tým znížila ich „bojovnosť“ za klimatické ciele. Naopak, tieto aktivity môžu posilniť povedomie o problémoch.

Napriek tomu vedci upozorňujú, že tieto drobné iniciatívy nesmú byť zneužité ako „zelená clona“. Zmena správania jednotlivca by nikdy nemala byť prezentovaná ako náhrada za štrukturálne reformy energetiky či reguláciu ťažkého priemyslu. Osobné a systémové činy podľa autorov nie sú rivalmi, ale dopĺňajú sa.

Čítajte viac z kategórie: Novinky