Vedci, kozmické korporácie a agentúry sa aktívne pripravujú na blížiace sa dobývanie vesmírnych telies ľudskými posádkami a stredobodom pozornosti ostáva aj naďalej Mars. Ako sa však ukazuje, nie je našou jedinou voľbou a máme oveľa viac možností. K dispozícii je napríklad oveľa bližší a dostupnejší Mesiac, Venuša s ohromným výskumným potenciálom či dokonca vzdialené mesiace plynných obrov.

Ľudí nakoniec prijme aj Mesiac

K Zemi najbližšie vesmírne teleso, ktoré je zároveň jej jedinou prirodzenou družicou, vyzerá na prvý pohľad ako vyprahnutá pustina pokrytá prachom, bombardovaná asteroidmi a terorizovaná silnou slnečnou radiáciou, keďže nemá žiadnu atmosféru. Napriek tejto skutočnosti sú prípravy na jeho kolonizáciu v plnom prúde.

Je to práve lunárny prach, známy ako regolit, ktorý nám umožní dlhodobý pobyt na tejto sivej púšti. Nielen že je z neho možné extrahovať kľúčové suroviny, ako železo, hliník a titán, ale vďaka špeciálnemu procesu aj vodu a preto aj kyslík a raketové palivo. Z lunárnej zeminy je navyše možné vytvárať pomocou 3D tlačenia stavebné tvárnice.

SpaceX

Takéto využitie lokálne dostupných surovín je pre efektívnu kolonizáciu kľúčové, pretože časom klesá potreba transportu dôležitých materiálov a ľudia sa zaobídu prevažne s tým, čo majú vo svojom okolí.

Je nutné podotknúť, že efektívna kolonizácia počíta s veľkými a lacnejšími raketami, ako napríklad už vyvíjaná a do značnej miery hotová Starship. V prípade dostupnosti takejto technológie je možné exportovať z Mesiaca suroviny, napríklad stabilný izotop hélium-3. 100 ton tohto prvku, čo je zároveň nákladná kapacita Starship, vystačí Zemi na ročnú produkciu elektrickej energie pomocou termonukleárnych fúznych reaktorov (na Mesiaci je ho dostatok na 10 000 rokov).

Počas pobytu na Mesiaci budú mať astronauti možnosť oveľa podrobnejšie preskúmať tieto krátery a získavať vzorky z viacerých lokácií. Zdroj: NASA

Vzducholode na Venuši

Všetky vesmírne telesá predstavujú pre ľudskú posádku špecifické výzvy a majú svoje vlastné výhody a nevýhody. Práve nevýhodami je azda najznámejšou Venuša, ktorá mohla podľa vedcov kedysi v minulosti vyzerať podobne, ako Zem a má dokonca aj podobné vnútorné zloženie s kovovým jadrom.

Zároveň má však najvyššiu povrchovú teplotu zo všetkých planét Slnečnej sústavy napriek tomu, že nie je najbližšie k Slnku (okolo 465 °C). Má tiež veľmi vysoký atmosférický tlak, ktorý sa vyrovná tlaku v hĺbke 900 m pod vodou. Jej atmosféra navyše pozostáva na 96 % len z oxidu uhličitého, ktorý dopĺňajú dusík a jedovatý oxid siričitý.

NASA/JPL-Caltech

Vedci však našli aj napriek takýmto vážnym prekážkam metódy, vďaka ktorým môžu potenciálni astronauti využiť túto rozpálenú planétu. Okrem klasickej vesmírnej stanice, ktorú je možné postaviť prakticky kdekoľvek, niektorí futuristi navrhujú lietajúce laboratóriá, ktoré využijú vo svoj prospech práve skutočnosť, že je atmosféra Venuše tak hustá. Venuša je jedna z planét, na povrch ktorých sa nám podarilo pristáť pomocou robotickej sondy.

Podobá sa Zemi

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Odomknúť článok

(Zrušiť môžeš kedykoľvek)

Som členom PREMIUM: Prihlásiť sa