Chystajú reaktor, aký na svete nemá obdoby. Z jadrového odpadu chce dostať až 500 MW výkonu

Kanadská Nuclea Energy 13. augusta oznámila, že sa dohodla na kúpe jadrových technológií spoločnosti Moltex. Balík zahŕňa rýchly reaktor na roztavené soli SSR-W, proces recyklácie vyhoreného paliva WATSS, ďalší reaktor FLEX, 80 udelených patentov v deviatich patentových rodinách a deväť rozpracovaných patentov. Vývoj podľa firemného podania zverejneného americkou komisiou SEC pohltil viac ako 96 miliónov kanadských dolárov zo súkromných aj verejných zdrojov.

Ide o zdroj, ktorého horný výkon 500 MWe mierne prevyšuje hrubý elektrický výkon 471 MWe jedného nového bloku Mochoviec. Palivo však nemá prichádzať z čerstvo vyťaženého uránu. Reaktor SSR-W ho chce získavať z materiálu, ktorý už raz prešiel jadrovou elektrárňou a dnes čaká v skladoch.

Nekupujú hotovú elektráreň

To je najdôležitejšia brzda celého príbehu. Nuclea nekupuje fungujúci reaktor, stavenisko ani licencovaný projekt pripravený na výstavbu. Získava najmä duševné vlastníctvo, vývojové materiály a práva k technológiám, ktoré zostávajú vo vývoji.

Britská materská spoločnosť Moltex Energy vstúpila v marci 2025 do insolvenčnej správy. Aj aktuálna transakcia je zatiaľ iba definitívnou dohodou, ktorej dokončenie závisí od splnenia podmienok vrátane britského bezpečnostného preverenia. Cena nebola zverejnená a aktíva sa predávajú v stave, v akom sa nachádzajú.

Nový vlastník tak môže zachrániť viac než desať rokov vývoja, no zároveň preberá drahú úlohu. Reaktor aj palivový proces potrebujú ďalšie inžinierske práce, skúšky, kapitál a licencie.

Odpad musí najskôr prejsť chemičkou

SSR-W nedokáže jednoducho prijať použité palivové články z bežnej elektrárne. Predchádzať mu má proces WATSS, ktorý pri vysokej teplote spracuje oxidické palivo a oddelí z neho transuránové prvky, najmä plutónium a ďalšie aktinoidy. Tie sa skoncentrujú do chloridovej soli určenej pre nový reaktor, zatiaľ čo štiepne produkty sa oddelia.

Proces už skúšali so skutočným vyhoreným palivom v tienených komorách Canadian Nuclear Laboratories. Podľa údajov zverejnených Moltexom sa za 24 hodín podarilo extrahovať 90 percent transuránového materiálu a dlhší proces mal účinnosť ďalej zvyšovať. Je to relevantný laboratórny výsledok, nie však dôkaz, že zariadenie zvládne tisíce palivových zväzkov bezpečne, lacno a v nepretržitej prevádzke.

Nuclea Energy

Pôvodný plán pre kanadskú lokalitu Point Lepreau počítal so spracovaním približne 260-tisíc zväzkov paliva CANDU. Podľa Moltexu by vystačili na celú 60-ročnú prevádzku demonštračného reaktora s výkonom 300 MWe.

Pojem „spaľovanie odpadu“ preto treba čítať presne. Technológia má spotrebúvať dlho žijúce aktinoidy a zmenšiť množstvo najproblematickejšieho materiálu, no odpad nezmizne. Oddelené štiepne produkty aj odpad z chemického procesu bude stále potrebné bezpečne upraviť, skladovať a napokon uložiť.

Roztavené palivo necirkuluje potrubím

SSR-W sa od mnohých reaktorov na roztavené soli líši. Palivová soľ nemá prúdiť cez celý primárny okruh, ale zostať uzavretá v kovových rúrkach združených do palivových kaziet. Tie sú ponorené v oddelenej chladiacej soli. Rýchle neutróny majú štiepiť transuránové prvky a pritom vyrábať teplo pre turbínu.

Soľ má vysoký bod varu, takže systém môže pracovať približne pri atmosférickom tlaku a okolo 575 stupňov Celzia. Odpadá tým vysoký tlak typický pre vodou chladené reaktory. Nízky tlak však automaticky neznamená vyriešenú bezpečnosť. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu upozorňuje pri tejto triede reaktorov na koróziu, čistotu solí, radiačné poškodenie materiálov, kontrolu chémie aj zadržiavanie rádioaktívnych látok.

Nuclea dnes uvádza rozsah 300 až 500 MWe. Kanadská komisia pre jadrovú bezpečnosť však v prvej predlicenčnej fáze hodnotila konkrétny variant SSR-W300 s výkonom 300 MWe a tepelným výkonom 750 MW.

Regulátor ešte licenciu nevydal

Prvá fáza preverenia nebola licenciou ani certifikáciou návrhu. Kanadský regulátor konštatoval, že Moltex rozumie základným požiadavkám, zároveň však žiadal ďalšie dôkazy k systémom odstavenia, ochranným stavbám, softvérovým modelom, palivu a pasívnym bezpečnostným prvkom. Samotný návrh sa počas preverovania menil.

Pre Slovensko je technológia zaujímavá, nie však okamžite použiteľná. Verejne opísané skúšky a prvý projekt sa opierajú o kanadské palivo CANDU, kým Mochovce a Bohunice používajú palivo pre tlakovodné reaktory VVER-440. Moltex tvrdí, že WATSS možno prispôsobiť aj palivu z ľahkovodných reaktorov, slovenský materiál by však potreboval vlastné overenie procesu a licencovanie.

Slovensko pritom už rozvíja odlišnú cestu. Newvys skúma v Bohuniciach olovom chladené rýchle reaktory newcleo a palivo MOX z prepracovaného vyhoreného paliva. Obe koncepcie sledujú podobný cieľ, no používajú iné reaktory aj iný palivový reťazec.

Horná hranica výkonu SSR-W by sa mohla vyrovnať jednému bloku Mochoviec. Kým však nebude WATSS fungovať v priemyselnej mierke a reaktor nezíska licenciu, zostáva 500 MWe projektovým cieľom. Aktuálnou správou nie je spustenie elektrárne na jadrový odpad, ale pokus zachrániť technológiu, ktorá sa k nej ešte len musí dopracovať.

Čítajte viac z kategórie: Novinky