reaktor a putin
TASR/AP/atommedia

V tomto texte boli použité materiály SITA.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Ruský štátny jadrový gigant Rosatom dokončil výrobu prvého reaktora pre novú generáciu plávajúcich jadrových elektrární. Zariadenie s výkonom 58 MW opustilo závod ZiO-Podolsk pri Moskve a smeruje do projektu, ktorý má zásadne zmeniť zásobovanie energiou v jedných z najodľahlejších oblastí planéty.

Ide o reaktor typu RITM-200C, ktorý je spolu s druhým identickým kusom určený pre prvú plávajúcu energetickú jednotku projektu FPU-106. Celý projekt počíta so štyrmi takýmito jednotkami, tri budú v aktívnej prevádzke a štvrtá bude slúžiť ako záložná.

Ich cieľovou destináciou je Čukotský autonómny okruh na severovýchode Ruska. Jednotky tam budú zabezpečovať elektrinu pre banský komplex Bajmskaja zameraný na ťažbu medi. Zmluvu na dodávku štyroch plávajúcich jednotiek podpísal Rosatom ešte v roku 2021.

Technológia RITM-200C pritom nevznikla úplne od nuly. Vychádza z reaktorov RITM-200, ktoré už roky poháňajú ruské jadrové ľadoborce. Za sebou majú viac než 400 reaktoro-rokov prevádzky v extrémnych podmienkach Arktídy, kde spoľahlivosť nie je len otázkou efektivity, ale doslova prežitia posádky.

Článok pokračuje pod videom ↓

Akademik ukázal, že koncept funguje

Rosatom nie je v oblasti plávajúcich jadrových zdrojov nováčikom. Elektráreň Akademik Lomonosov, prvá komerčne prevádzkovaná plávajúca jadrová elektráreň na svete, zásobuje región Čukotka elektrinou už od roku 2020.

Podľa údajov Rosatomu za toto obdobie vyrobila viac než 1,2 miliardy kWh elektriny a zabránila vzniku vyše 400-tisíc ton skleníkových plynov. Ide o výsledky, ktoré podľa Moskvy dokazujú, že koncept plávajúcich jadrových elektrární funguje aj pri dlhodobom nasadení v reálnych podmienkach.

Nové jednotky FPU-106 posúvajú technológiu ďalej. Ich celkový výkon dosiahne 106 MW a konštrukcia počíta s výmenou paliva každých päť až sedem rokov. Projektovaná životnosť sa pohybuje okolo 40 rokov, čo z nich robí dlhodobú infraštruktúrnu investíciu.

Generálny riaditeľ Rosatomu Alexej Lichačev označil projekt za „významný míľnik“ a zdôraznil, že Rusko je momentálne jedinou krajinou na svete, ktorá prevádzkuje plávajúcu jadrovú elektráreň v komerčnom režime. Moskva si podľa neho chce udržať vedúcu pozíciu v oblasti malých jadrových technológií.

Globálna ambícia

Za celým projektom stojí pragmatická logika. Budovanie stoviek kilometrov prenosových sietí do arktických oblastí je technicky komplikované a ekonomicky mimoriadne drahé. Plávajúca jadrová jednotka môže jednoducho zakotviť pri pobreží, pripojiť sa k lokálnej sieti a zásobovať región energiou bez potreby rozsiahlej pozemnej infraštruktúry.

Rosatom však nemieri len na domáci trh. V roku 2023 začali práce na exportnej verzii plávajúcej jednotky s výkonom 100 MW, ktorá je prispôsobená teplejším klimatickým podmienkam.

V roku 2024 Rusko a Uzbekistan podpísali prvý exportný kontrakt na výstavbu malej jadrovej elektrárne a projekt už vstúpil do fázy realizácie. V marci 2025 Rosatom uzavrel medzivládnu dohodu o jadrovej spolupráci aj s Mjanmarskom.

Súbežne spoločnosť pracuje na ešte výkonnejšej plávajúcej jednotke s výkonom 180 MW, ktorá bude využívať reaktory RITM-400 — výrazne silnejšiu vývojovú vetvu tejto technológie.

Ambícia Moskvy je zrejmá: vytvoriť celú rodinu plávajúcich jadrových zdrojov pre rôzne klimatické podmienky a trhy po celom svete.

Dokončenie prvého reaktora pre projekt FPU-106 preto nie je len priemyselným úspechom. Je to aj signál, že Rosatom sa snaží systematicky premieňať svoj technologický náskok na konkrétne obchodné a geopolitické pozície v segmente, kde zatiaľ prakticky nemá priamu konkurenciu.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP