Putinovo vojenské besnenie na pôde Ukrajiny so sebou prinieslo hrozbu vypuknutia tretej svetovej vojny a použitia jadrových zbraní. Aký dopad by jadrová vojna mala na modernú spoločnosť? Odpoveď poskytla nová štúdia publikovaná v žurnále AGU Advances. Na tému upozornil portál EurekAlert.

Simulácia jadrovej vojny

Jediným ozbrojeným konfliktom, počas ktorého boli aktívne použité jadrové zbrane, bola druhá svetová vojna. Ďalšou napätou situáciou, kedy vážne hrozilo použitie jadrových zbraní, bolo obdobie studenej vojny.

Reálnej hrozbe použitia jadrových zbrani ale čelíme aj teraz a predstavuje ju práve prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine, kde sa s obľubou vyhráža treťou svetovou vojnou a použitím jadrových zbraní najmä minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov.

O tom, že použitie jadrových zbraní by negatívnym spôsobom ovplyvnilo (ak nie úplne ukončilo) život na Zemi, snáď nepochybuje nikto z nás. To, ako presne by svet ovplyvnilo použitie takýchto zbraní, najnovšie skúmal tím odborníkov pod vedením Cheryl Harrisonovej.

Výskumníci konkrétne simulovali, čo by sa stalo, ak by došlo k rozsiahlej vojne medzi USA a Ruskom, pričom v tomto simulovanom vojenskom konflikte sa použilo až 4400 jadrových zbraní o sile 100-kiloton, informuje portál Forbes. Okrem toho bol simulovaný aj konflikt medzi Indiou a Pakistanom, kde bolo detonovaných 500 jadrových bômb, čo sa však môže zdať extrémne prehnané.

Planéta by bola v koncoch

Vo všetkých simulovaných scenároch malo použitie jadrových zbraní zničujúce následky. Zem zachvátili požiare a do atmosféry sa uvoľnili miliardy kilogramov sadzí a dymu, ktoré zablokovali slnečné lúče. V dôsledku týchto zmien sa pôda na planéte stala neúrodnou a už v prvom mesiaci klesla teplota v priemere o viac ako 10 °C. Mimochodom, to je väčšia zmena teploty, než v poslednej dobe ľadovej.

Wikipedia

Taktiež začala prudko klesať teplota oceánov, ktorá by sa už do svojho pôvodného stavu nevrátila ani po rozplynutí všetkého prachu a dymu v atmosfére. V simuláciach sa planéta ďalej postupne ochladzovala a ľad sa v niektorých oblastiach rozšíril o viac ako 15 miliónov km², čo z veľkej časti ochromilo lodnú dopravu a teda aj zásobovanie potravinami.

Nemali by sme jedlo, koniec by prišiel rýchlo

Náhly pokles teplôt ovplyvnil aj morský život. Všetky morské riasy v oblastiach od Arktídy, cez severnú časť Atlantiku až po Tichý oceán, by boli zničené a morské živočíchy by tak prišli o svoj hlavný zdroj potravy. Samozrejme, to v simuláciách znamenalo aj koniec rybolovu a ďalšie hladovanie na planéte.

Cieľom vedcov bolo simuláciami ukázať, ako sú jednotlivé ekosystémy na seba po celej planéte naviazané, a ako by jadrová vojna tento krehký vzťah úplne zdevastovala.

Ak ťa zaujímajú aj konkrétne čísla, podľa simulácií by už v prvých hodinách jadrovej vojny zomrelo približne 100 miliónov ľudí. O niekoľko týždňov by svet zachvátil hladomor, pričom ten by postihol 1 až 2 miliardy obyvateľstva.

Čo sa týka napáchaných škôd, planéta by sa z nich spamätávala poriadne dlho. Obnova oceánov by zabrala stovky rokov a zmeny morského ľadu by ovplyvnili planétu na tisícky rokov. V podstate by svet upadol do akejsi „malej nukleárnej doby ľadovej“.

Čítajte viac z kategórie: Novinky