Jadrová fúzia môže vo vnútri konkrétneho typu reaktorov poskytnúť ľudstvu oveľa vyššiu efektivitu a teda viac energie, než pôvodne vedci predpokladali. Ako totiž informuje ScienceAlert, nová štúdia dokazuje, že sa jeden zo základných zákonov takýchto reaktorov mýlil a maximálna hustota paliva je úplne iná.

Dvojnásobok limitu

Tím fyzikov zo Švajčiarskeho plazmového centra totiž prišiel na to, že maximálna hustota vodíkového paliva je schopná dosiahnuť až približne dvojnásobok takzvaného Greenwaldovho limitu, ktorý vedci stanovili na základe predpokladov vyplývajúcich z experimentov spred 30 rokov, vysvetľuje LiveScience.

Aj keď sa teda v poslednej dobe dostávajú do popredia čoraz častejšie aj iné formy produkcie energie pomocou jadrovej fúzie, tokamaky, teda veľké toroidné komory udržiavajúce horúcu plazmu pomocou masívnych magnetov, získavajú ešte väčší potenciál než doteraz a môžu sa v budúcnosti stať primárnou formou jadrovej fúzie na Zemi.

ITER Organization/EJF Riche

Podľa vedcov tento objav poriadne ovplyvní operáciu konštruovaného tokamaku ITER, vysvetľujú v štúdii. Presná zmena v porovnaní so staršími limitmi závisí od konkrétneho výkonu, avšak v prípade tokamaku ITER pôjde o zdvojnásobenie maximálnej hustoty horúcej plazmy a zmena sa dotkne aj budúcich projektov, ako napríklad reaktor DEMO.

Tokamaky sú najsľubnejšie

Objav je úžasnou správou práve pre tokamaky, ktoré sú už dlhú dobu najsľubnejšou formou jadrovej fúzie a aj keď ľudstvo skonštruovalo niekoľko reálnych zariadení, stále pôsobia ako zo sci-fi filmu. Plazma pri teplote niekoľkých desiatok miliónov v ich toroidnej komore je udržiavaná pomocou silných magnetov a spájaním častíc vytvára energiu.

Zatiaľ to však má jeden zásadný háčik, keďže existujúce tokamaky spotrebujú oveľa viac energie, než dokážu vyrobiť. Zmeniť to má už spomínaný ITER, ktorý vytvorí z 50 MW termálnej energie 500 MW tepla. To znie síce skvele, avšak ani v tomto prípade to nie je tak jednoduché a celé zariadenie spotrebuje oveľa viac energie napríklad na chladenie a ďalšie podsystémy.

ITER/romansigaev/freepik/Úprava redakcie

Dostať pod kontrolu riadenú nukleárnu fúzia sa vedci snažia už viac ako 50 rokov a aj keď sa im začalo dariť túto horúcu plazmu s 10-násobne vyššou teplotou ako jadro Slnka ovládať, od komerčného použitia je stále veľmi ďaleko.

Jedná sa totiž o obzvlášť špičkovú technológiu, ktorá potrebuje neuveriteľne presné a zároveň obrovské konštrukcie a nie je preto možné vývoj jednoducho posunúť vpred za pomoci vyšších dotácií.