Vojenské konflikty sa dnes neodohrávajú iba na bojiskách, ale aj v informačnom priestore. Najnovším príkladom je virálne video, ktoré sa začiatkom marca začalo šíriť na sociálnych sieťach a ktoré údajne zachytáva zásah izraelskej armády proti iránskemu vrtuľníku.

Krátko po jeho zverejnení sa však objavili špekulácie, že cieľom útoku mohla byť iba lacná návnada namaľovaná na zemi.

Záznam zverejnili izraelské ozbrojené sily 4. marca na sociálnej sieti X. Infračervené zábery majú zachytávať presný zásah vrtuľníka Mi-17 a pozícií protivzdušnej obrany. Izraelská armáda pri publikovaní videa uviedla, že pri operácii boli „neutralizovaní iránski vojaci obsluhujúci systémy protivzdušnej obrany“.

Krátko po zverejnení sa však video stalo predmetom intenzívnej diskusie. Na sociálnych sieťach sa začala šíriť teória, že cieľom útoku nebol skutočný vrtuľník, ale iba namaľovaný obraz.

O incidente informovali aj viaceré zahraničné médiá vrátane Interesting Engineering, News18 či NDTV, ktoré upozornili na sporné detaily v záberoch.

Mohli zasiahnuť iba lacnú návnadu?

Jedným z prvých účtov, ktorý na túto možnosť upozornil, bol vojensky orientovaný profil Status-6 na platforme X. „Vyzerá to, že izraelské letectvo zasiahlo návnadu iránskeho vrtuľníka Mil Mi-17 namaľovanú na zemi,“ napísal k videu.

Teória rýchlo získala pozornosť najmä preto, že by išlo o mimoriadne efektívny spôsob, ako prinútiť protivníka plytvať drahou muníciou. Moderné riadené strely používané v takýchto operáciách totiž môžu stáť od približne 40 tisíc až po tri milióny dolárov v závislosti od typu. Naopak, jednoduchá návnada vytvorená farbou na betóne by stála iba niekoľko dolárov.

חיל האוויר ממשיך לפגוע ביכולות האוויריות של המשטר האיראני: סוכלו חיילים איראנים שהפעילו מערכות הגנה אווירית נגד מטוסי חיל האוויר pic.twitter.com/f6hg6FV5at

— צבא ההגנה לישראל (@idfonline) March 4, 2026

Podľa niektorých miestnych správ, na ktoré odkazoval napríklad portál News18, mal Irán v poslednom období experimentovať s takzvanou opotrebovávacou taktikou. Tá spočíva v tom, že armáda vytvára lacné návnady vojenskej techniky, aby donútila protivníka míňať drahé presne navádzané zbrane. Spomínajú sa napríklad namaľované siluety vrtuľníkov Mi-17 alebo dokonca stíhačiek F-14 na pristávacích dráhach.

Na záberoch, ktoré kolujú na internete, si však časť komentujúcich všimla detail, ktorý podľa nich podporuje teóriu návnady. Rotor vrtuľníka sa totiž po zásahu viditeľne nepohybuje. Podľa nich to naznačuje, že nejde o skutočný stroj, ale o statickú kresbu.

Na podobnú taktiku upozornila aj analytička Patricia Marins. Tá poukázala na to, že podobné anamorfické maľby sa objavili aj počas vojny na Ukrajine, kde Rusko experimentovalo s optickými ilúziami vojenskej techniky viditeľnými z výšky.

X/Reprofoto

Sporné detaily

Proti teórii o namaľovanej návnade sa však ozvalo množstvo ďalších analytikov a komentujúcich. Najsilnejším argumentom je práve infračervený charakter záznamu.

Pod príspevkom Status-6 sa objavila takzvaná komunitná poznámka, ktorá upozorňuje na technické nedostatky tejto hypotézy. Podľa nej by bolo mimoriadne náročné sfalšovať tepelnú stopu skutočného objektu jednoduchou maľbou.

„Tepelnú stopu, vrátane chladných tieňov, ktoré sú tu viditeľné, by bolo veľmi ťažké až nemožné napodobniť pomocou obyčajnej maľby. Veľká časť dymu je viditeľne pod rotorovými listami, najmä v ľavej spodnej časti, čo by bolo nemožné, keby išlo o maľbu na zemi,“ uvádza vysvetlenie pod videom.

Niektorí používatelia zároveň zverejnili aj ďalšie zábery z iných zásahov vrtuľníkov stojacich na zemi. Tie ukazujú, že rotory môžu po zásahu zostať relatívne nepoškodené a nepohybovať sa, čo by mohlo vysvetľovať aj správanie objektu vo virálnom videu.

The talking points went out.

The latest cope is that we are bombing paintings because objects don’t vaporize into nothingness when struck with smaller, targeted munitions.

Pro-tip: Paintings don’t have shadows and thermal signatures. pic.twitter.com/4gPVt2UN8w

— Bonchie (@bonchieredstate) March 4, 2026

Taktika stará ako moderné vojny

Dôležité je aj to, že samotná izraelská armáda zatiaľ neposkytla žiadne ďalšie vysvetlenie. Video zverejnila ešte predtým, než sa začali šíriť špekulácie o možnej návnade, a odvtedy ho neaktualizovala ani nekomentovala. Rovnako tak ani Irán nevydal žiadne oficiálne stanovisko, ktoré by tieto tvrdenia potvrdilo alebo vyvrátilo.

Používanie návnad však nie je v histórii vojenských konfliktov ničím výnimočným. Už počas druhej svetovej vojny nasadzovali armády rôzne makety tankov, lietadiel či lodí, aby zmiasli nepriateľský prieskum. Britská armáda napríklad pred vylodením v Normandii rozmiestnila v prístavoch falošné vyloďovacie plavidlá, ktoré mali odlákať nemecké letecké útoky od skutočnej flotily.

Aj preto zostáva otázka virálneho videa zatiaľ otvorená. Z dostupných informácií nie je možné s istotou povedať, či izraelská raketa zasiahla skutočný vrtuľník Mi-17, alebo iba lacnú návnadu. Väčšina technických analýz na sociálnych sieťach sa momentálne prikláňa k tomu, že ide o reálny zásah.

Čítajte viac z kategórie: Novinky