Identifikovali priestor, z ktorého k Zemi prúdi najväčší mimozemský signál

Zem je pravidelne bombardovaná záhadnými rýchlymi rádiovými zábleskami, známymi pod skratkou FRB, pričom vedci si stále nie sú istí, čo ich vlastne spôsobuje. Ako upozorňuje portál ScienceAlert, astronómom sa teraz podarilo identifikovať priestor, z ktorého sa k nám dostal doteraz najsilnejší FRB – pôvod však prekvapil.

Skupina ďalekých galaxií

Tento rekordný FRB 20220610A podľa všetkého pochádza zo skupiny až siedmich blízko spätých galaxií, ktoré sa od nás nachádzajú extrémne ďaleko – samotný záblesk svoju púť našim smerom započal ešte v dobe, keď mal vesmír len 5 miliárd rokov, pričom teraz má už 13,8 miliardy rokov, vysvetľujú vedci z Northwestern University.

Už pri jeho objavení nedával takýto rekordný FRB zmysel, keďže absolútne nezapadal do doterajších teórií o tom, ako asi tieto javy vznikajú. Ešte menší zmysel však dáva priestor, z ktorého podľa všetkého pochádza, keďže vedci nevedia, čo v ňom ho mohlo spôsobiť. Začali sa však objavovať rôzne teórie, ako napríklad možnosť, že za vznikom tohto záblesku stoja vzájomné interakcie siedmich galaxií.

Gordon a spol./arXiv

V objave zásadne pomohol Hubblov teleskop a po bližšom preskúmaní priestoru prišli experti na to, že je týchto sedem galaxií v extrémne tesnej blízkosti – natoľko, že by sa všetky vošli do priestoru o veľkosti Mliečnej dráhy. To s najväčšou pravdepodobnosťou znamená, že so sebou navzájom interagujú.

Spôsobili ho nové hviezdy?

Podľa niektorých astrofyzikov môže takáto blízka interakcia galaxií znamenať, že v nich dochádza k rýchlemu vznikaniu úplne nových hviezd, čo môže vysvetľovať aj vznik tak intenzívneho FRB. Dôvodom, prečo tak silné FRB nevidíme pravidelne, môže byť zase fakt, že takéto blízke galaxie, obzvlášť v tak veľkých počtoch, sú vo vesmíre nesmierne vzácne.

Prekvapivo sú FRB pre vedcov aj nesmierne užitočné. Nedávno napríklad ukázali, ako sa FRB môžu použiť na meranie hala obklopujúceho Mliečnu dráhu. Galaktické halo je v podstate oblasť obklopujúce všetky špirálové galaxie, vrátane Mliečnej dráhy, a je zložené z plynu a vzácnych hviezd. Meranie tohto plynu sa však ukázalo veľmi komplikované a namáhavé.

Čítajte viac z kategórie: Novinky