Slnečná sústava je domovom minimálne pre 640 mesiacov, z ktorých až 444 nesprevádza žiadnu planétu, ale obieha menšie telesá Slnečnej sústavy.  Hoci nie je dôvod domnievať sa, že v iných sústavách je to s mesiacmi inak, dodnes sme ich neobjavili práve veľa.

Len druhý objavený exomesiac

Vlastne, doposiaľ sme objavili iba jedného kandidáta na takýto tzv. exomesiac – a to ešte v roku 2017. Teraz však, vďaka štúdii publikovanej v žurnále Nature Astronomy, máme dôkaz o existencii ďalšieho mesiaca obiehajúceho vzdialenú planétu. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Unsplash

O objav sa postarali odborníci z laboratória Cool Worlds Lab sídliacom v areáli Kolumbijskej univerzity, ktorých viedol David Kipping. Uvedený odborník sa v roku 2017 postaral aj o objav prvého kandidáta na exomesiac, upozorňuje portál Phys.

Hoci doposiaľ bolo identifikovaných viac ako 10 000 kandidátov na exoplanéty, objaviť mesiace obiehajúce tieto vzdialené svety nie je vôbec jednoduché. Objav supermesiaca obiehajúceho planétu Kepler 1708b vzdialenú 5500 svetelných rokov od Zeme preto spôsobil vo vedeckej obci poriadny rozruch.

Čo vieme o supermesiacoch?

Všetky zozbierané údaje naznačujú, že ide o poriadneho obra. Objavený supermesiac s názvom Kepler-1708b-i je totiž až 2,6-krát väčší, ako naša domovská planéta a svojim zložením pravdepodobne pripomína planétu Neptún. Ak je táto hypotéza správna, potom je možné, že mesiac svoj život začal ako planéta, avšak časom bol z bližšie nešpecifikovaného dôvodu vtiahnutý na obežnú dráhu väčšej planéty.

NASA/W. Stenzel

Predmetnou planétou je v tomto prípade planéta Kepler 1708b, ktorá sa svojou veľkosťou podobná na Jupiter. Z výsledkov vyplýva, že objavený supermesiac Kepler-1708b-i sa podobá prvému kandidátovi na exomesiac, ktorým je Kepler-1625b-i. Ten sa nachádza vo vzdialenosti 8000 svetelných rokov a má veľkosť a hmotnosť planéty Neptún, pričom obieha okolo planéty niekoľkonásobne hmotnejšej ako planéta Jupiter.

Nič, čo sme videli doteraz

Oba objavené exomesiace sú teda úplne odlišné od mesiacov nachádzajúcich sa v našej slnečnej sústave, avšak podľa astronóma Davida Kippinga nejde o nič neobvyklé. Podľa jeho slov totiž prvé detekcie väčšinou tvoria práve takýto „čudáci“.

Nový kandidát na exomesiac bol objavený v údajoch zozbieraných vesmírnym observatóriom Kepler, ktoré už je nejaký ten rok na zaslúženom dôchodku. V údajoch z tohto observatória vedci podrobne sledovali 70 veľkých plynných exoplanét, pričom Kepler 1708b, ako jediná planéta na zozname, vykazovala „signál podobný mesiacom“.

Na definitívne potvrdenie, či objavený objekt je skutočne exomesiac, si však budeme musieť počkať. Je potrebné totiž urobiť niekoľko ďalších pozorovaní prostredníctvom iných vesmírnych teleskopov, čo môže trvať aj niekoľko rokov.

Za zmienku stojí aj fakt, že prvý objavený kandidát na exomesiac do dnešných dní nebol definitívne potvrdený. Niektorí odborníci sa dokonca domnievajú, že ide o artefakt spôsobený redukciou údajov.

S objavom týchto kandidátov sa naskytajú aj nové otázky a problémy. Astronómovia si nie sú istí, ako môže vzniknúť planetárny systém plný plynných planét a plynných mesiacov. Keďže nič také sa v slnečnej sústave nenachádza, je pravdepodobné, že mechanizmus formovania takéhoto systému je úplne odlišný od toho, ktorý podmienil vznik mesiacov slnečnej sústavy.