Hudobný priemysel sa za desaťročia zásadne zmenil. Menia sa technológie, ktoré nám sprostredkovávajú hudbu a to má vplyv na to, ako hudbu počúvame, ako ju vnímame a hodnotíme. Zmeny zároveň menia aj naše preferencie, ako aj hudobný vkus.

Od vinylových platní, cez kazety a „cédečka“ sme sa presunuli k online streamovaniu. iTunes, dnes už Apple Music, Spotify, Tidal, či Deezer zásadne zmenili nielen to, akým spôsobom počúvame hudbu, ale mali vplyv na samotný hudobný priemysel. Dokonca majú vplyv aj na to, akú hudbu počúvame.

Objavovanie hudby kedysi

V dobe vinylových platní boli poslucháči zvyknutí na počúvanie celej kolekcii skladieb, ktoré brali ako umelecké diela. K dispozícii boli albumy rôznych interpretov a vo väčšine sa počúval album ako celok. Taktiež sa z počúvania hudby stávala udalosť, keďže hudba nebola kedykoľvek a kdekoľvek dostupná.

walkman s kazetou
Unsplash

Hudba sa stala dostupnou vďaka rozmachom magnetofónových kaziet. Vznikli prenosné zariadenia – najprv veľké magnetofóny, neskôr Walkmany. Hudba, ako aj jej objavovanie, sa stala dostupnejšou a technológia magnetofónových kaziet umožnila aj rozmach pirátstva. Asi viacerí z nás si spomenú na dobu, keď rádio počúvali najmä kvôli tomu, aby si vedeli nahrať obľúbenú skladbu na kazetu.

Kazety, neskôr CD a MP3 nám umožnili možnosť rozhodnúť sa, čo budeme počúvať. Mohli sme mať individuálny výber skladieb, kedy sme nemuseli počúvať celý album jedného interpreta, ale sme mali možnosť namixovať si obľúbené skladby.

Hudba sa stala dostupnou, rozmohlo sa pirátstvo a získali sme prístup k obrovskému množstvu interpretov či albumov. Avšak väčšinou to bolo nelegálne, cez Napster a rôzne torrenty, čo samozrejme znamenalo aj stratu finančných prostriedkov pre umelcov.

iTunes ako prvá zmena

Ľudia už nechceli albumy, ale jednotlivé skladby a umelci chceli byť za svoju tvorbu zaplatení. Zmenu priniesla až spoločnosť Apple, kedy predstavila iTunes. Aplikácia neponúkala streamovanie, ale umožnila prístup k skladbám z vydavateľstiev Sony, EMI, BMG, Warner Music a Universal.

iTunes mal zásadný vplyv na distribúciu, kedy sa predaj začal sústreďovať na jednotlivé skladby. Používatelia mohli objavovať hudbu rôznych interpretov a žánrov, vďaka 30-sekundovej ukážke. Následne umožnila kúpu pesničky za 0,99 dolárov alebo celého albumu za vyššiu, avšak prijateľnú cenu.

Vďaka tomu sa umelci začali viac sústreďovať na úspešné skladby, ktoré si používateľ mohol ľahko kúpiť. Platforma umožnila ľahkú a legálnu distribúciu hudby, aj pre neznámych interpretov.

iTunes rozhranie
Flickr

Algoritmus začal vyberať a odporúčať skladby na základe správania poslucháča a vďaka tomu sa dostali do povedomia aj skladby a interpreti, ktorých by predtým nepoznali. Otvorila dvere ďalším aplikáciám, ktoré hudbu začali streamovať.

Nástup streamovacích služieb

Dostupnejší a stabilnejší internet umožnil rozmach streamovacích platforiem. Soundcloud, Spotify, iTunes, dnes už Apple Music, Deezer, Tidal a ďalšie platformy si získali mnoho používateľov. Zadarmo s obmedzeniami vo forme reklám, alebo za poplatok môžeme mať kedykoľvek prístup k miliónom skladieb a objavovať rôzne štýly, či žánre.

A hoci kedysi sme si nevedeli predstaviť platiť za prístup, dnes sú tieto platformy našou súčasťou a nahradili tradičné médiá. Podľa prieskumu Európskeho združenia spoločností autorov a skladateľov (GESAC) 68 % hudby počúvame cez online platformy.

Jedinečný obsah len pre teba

Najväčšou inováciou streamovacích platforiem sú ich sofistikované algoritmy, ktoré podrobne analyzujú tvoje dáta. Algoritmy zaznamenávajú všetku aktivitu, ktorú robíš na platforme – kedy počúvaš hudbu, akú pesničku preskočíš, ktorú si si obľúbil, alebo aké songy počúvaš opakovane. Na základe tvojho správania a preferencií dokáže navrhnúť pesničky a playlisty priamo pre teba.

algoritmus spotify
Spotify

Príkladom využitia AI a strojového učenia je napríklad playlist Discover Weekly (Objavy tohto týždňa). Umelá inteligencia vyhodnocuje trendy ostatných používateľov, napríklad koľkokrát si pustili danú skladbu. Pri tvorbe spracováva aj prirodzený jazyk, kde analyzuje texty z tisícok zdrojov, z čoho následne vyhodnocuje názory iných a zároveň modely hrubého zvuku pomáhajú objavovať nové skladby od neznámych umelcov.

„Poslucháči si užívajú Spotify, pretože im predstavujeme hudbu, do ktorej sa môžu zamilovať – vrátane hudby, ktorú by inak možno neobjavili. Spotify prináša 16 miliárd objavov umelcov každý mesiac, čo znamená, že 16 miliárdkrát mesačne fanúšikovia počúvajú na Spotify umelca, ktorého nikdy predtým nepoznali,“ uvádza Spotify.

Strojové učenie spolu s obrovským množstvom používateľských dát, dokázalo získať popularitu streamovacích služieb pre milióny používateľov. Kým v minulosti sme museli aktívne vyhľadávať albumy, ako aj iné žánre, na dlani a v ušiach máme to, čo si algoritmus „myslí“, že sa nám bude páčiť.

hudba na YouTube Music
YouTube Music

Je náš hudobný vkus jedinečný?

Hoci algoritmy streamovacích služieb ponúkajú množstvo neznámej hudby a žánrov, zároveň počúvame aj naše obľúbené piesne. Je náš hudobný vkus jedinečný, alebo sa nám páči vlastne to, čo nám ponúka sofistikovaný algoritmus? Hudobný vkus je ovplyvnený viacerými faktormi (kultúra, rodina, priatelia…). Ako uvádza David Beer, profesor sociológie na New Yorskej univerzite, hudobný vkus sa mení aj pod vplyvom zásahu algoritmov. 

„Aj keď sa možno pozriete na svoj denný playlist a pomyslíte si, že Spotify dokonale pozná váš hudobný vkus, rovnako pravdivé je aj to, že algoritmus tento vkus postupne formoval,“ uvádza Beer.

Ak algoritmy ponúkajú konkrétne pesničky a žánre, je pravdepodobné, že o to prejavíš záujem. Neustálym vystavením personalizovaným odporúčaniam sa náš vkus postupne mení a prispôsobuje tomu, čo počúvame.

Vplyv platforiem na skladby

Pamätáš si, že kedysi bolo viac skladieb, ktoré mali niekoľko minútové „intro“ a celé skladby trvali dlhšie? Priemerná dĺžka skladieb na Spotify v roku 2020 bola 3 minúty a 17 sekúnd, čo je len o 2 sekundy viac než v roku 1930. Trend skracovania podľa vedcov z Kalifornskej univerzity v Los Angeles začal v 90. rokoch, keď mali skladby priemerne 4 minúty a 19 sekúnd.

Tento trend pripisujú ku klesajúcej pozornosti poslucháčov, ktorí na streamovacích platformách často preskakujú skladby. Algoritmy tak môžu uprednostňovať kratšie skladby, ktoré majú šancu byť vypočuté celé, čím sa zvyšuje ich úspešnosť.

Ďalším dôvodom je, že kratšia skladba má vyššiu šancu opakovaného prehrávania. Ďalší prieskum od spoločnosti Ostereo potvrdzuje skracovanie skladieb a zrejme ide o trend, ktorý sa zachová.

Spotify playlist
Unsplash

„Naše údaje naznačujú, že pozornosť spotrebiteľov sa skracuje. Viac ľudí preskočí skladbu pred jej skončením a existuje teória, že streamovacie algoritmy to vnímajú ako signál nespokojnosti. To znamená, že algoritmus pravdepodobne túto skladbu neodporučí iným používateľom, čo znižuje jej šancu stať sa populárnou. Takže niečo banálne ako je príliš zdĺhavé zakončenie skladby môže spôsobiť, že skladba nedosiahne očakávaný úspech v rebríčkoch a ani na streamovacích platformách,“ uviedol Howard Murphy, riaditeľ spoločnosti Ostereo.

Streamovanie hudby prinieslo revolúciu nielen v technológií. Významný dopad mal na hudobný priemysel a zmenil naše návyky, prístup k hudbe, ale aj náš vkus.

S čoraz vyspelejšou umelou inteligenciou môžeme zrejme očakávať ešte presnejšiu personifikáciu playlistov a otázne je, čo nám tiež prinesú nové technológie, ako je virtuálna realita a aký dopad to bude mať na umelcov, ako aj poslucháčov

Čítajte viac z kategórie: Aplikácie

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP