Veľmi nepríjemný pohľad: Takto vyzerá aktuálne vesmírny odpad okolo Zeme na extrémne presnej animácii

Vesmírny odpad tvorený starými satelitmi, časťami rakiet alebo rôznymi úlomkami po ich vzájomných zrážkach predstavuje už dlhú dobu obrovský problém. Za posledných 63 rokov aktivity človeka vo vesmíre sa totiž okolo našej planéty nahromadili tony odpadu, ktoré predstavujú pomerne veľké riziko pre budúce misie.

Keďže v súčasnosti po orbitálnych dráhach Zeme krúži množstvo odpadu, uvažuje sa nad rôznymi možnosťami riešenia problému. Jednou z možností, ako sa o vesmírny odpad postarať, je, že SpaceX využije Starship ako vesmírnu „smetiarsku raketu“, ktorá by dokázala z orbity odstrániť nebezpečný vesmírny odpad a trosky.

Svoje plány má však aj spoločnosť Astroscale, ktorá iba nedávno potvrdila úspešné spustenie prvého komerčného zariadenia svojho druhu. Ide o magnetické zariadenie určeného na odpratávanie vesmírneho odpadu. O téme informoval portál Space.

ELSA-d. Astroscale

Astroscale je súkromná spoločnosť zaoberajúca sa vývojom technológií určených na odstraňovanie rôznych pozostatkov rakiet a iného vesmírneho odpadu, ktorý už desiatky rokov krúži vysoko nad našimi hlavami. 22. marca sa však spoločnosti konečne podarilo na rakete Sojuz, na obežnú dráhu vyniesť jednu zo svojich noviniek s názvom ELSA-d (End-of-Life Services by Astroscale-demonstration)

Treba však upozorniť, že zatiaľ ide iba prvotný test zariadenia a všetkých jeho systémov. Samotné zariadenie sa skladá z dvoch častí, jednu časť tvorí 175 kg vážiaci „pracovník“ a druhú 17 kg „klient“. Úlohou „pracovníka“ je bezpečné odstránenie trosiek z obežnej dráhy, zatiaľ čo „klient“  bude predstavovať odpad určený na odstránenie.

Momentálne sú obe zariadenia spojené do jedného celku, avšak v najbližších týždňoch sa dočkáme ich oddelenie. Okamžite po oddelení sa začne 6 mesiacov dlhá „hra na mačku a myš“, kedy úlohou „pracovníka“ bude prostredníctvom svojich senzorov a magnetickej dokovacej dosky sledovať  a zachytávať „klienta“. Celkovo by k demonštračnému zachyteniu malo počas týchto 6 mesiacov dôjsť až 3-krát.

Záverečnou skúšku bude lokalizovanie a zachytenie „klienta“ na veľkú vzdialenosť, pričom ten sa bude pohybovať rýchlosťou až 30 000 km/h. Ak všetky testy prebehnú podľa plánov a očakávaní, v budúcnosti by tieto magnetické zariadenia mohli byť nainštalované na satelity, čím sa zabezpečí ich bezproblémové odpratanie z vesmíru.

Znepokojujúca vizualizácia vesmírneho odpadu

Ďalšou spoločnosťou, ktorá sa zaoberá vesmírnym odpadom, presnejšie jeho sledovaním, je LeoLabs založená v roku 2016. Tá vybudovala unikátnu sieť radarov umožňujúcu sledovať trosky rakiet a satelitov nachádzajúcich sa vo vesmíre, o téme informoval portál UniverseToday.

Okrem toho sa LeoLabs postarala o vytvorenie fascinujúcej a svojim spôsobom znepokojujúcej vizualizácie vesmírneho odpadu. Vizualizácia je dostupná na tejto stránke.

Zobraziť celú galériu (3)

LeoLabs

Firma bola pôvodne zameraná na úplne inú vec

Pôvodné plány však boli výrazne odlišné, čo potvrdil aj viceprezidnet spoločnosti Alan DeClerck, podľa ktorého sa chceli zaoberať výskumom ionosféry. Konkrétne prvé radary vybudované na Aljaške boli určené na pozorovanie častíc pochádzajúcich zo solárneho vetra a ich interakciu s magnetickým poľom Zeme – teda interakcie, ktorá môže významne poškodiť satelity, alebo niektoré elektronické zariadenia.

Počas svojho výskumu sa však tím vedcov často stretával s množstvom vesmírneho odpadu, ktorý celú ich prácu výrazne komplikoval. Neskôr však zistili, že vybudované radary umožňujú presné sledovanie trosiek satelitov a časti rakiet, čo im umožnilo presedlať z čisto vedeckej do viac komerčnej sféry.

Zobraziť celú galériu (3)

Ukážka českého satelitu VZLUSAT-1

Po uvedomení si svojho potenciálu, začala spoločnosť ihneď rozširovať svoju sieť radarov aj mimo Aljašky. Druhým sídlom sa stal Midland v Texase. Obe tieto siete využívajú UHF (Ultra High Frequency) radary, ktoré dokážu sledovať stovky kilometrov vzdialený objekt s veľkosťou len 10 centimetrov, pohybujúci sa rýchlosťou až 28 000 km/h. Okrem toho, radary umožňujú predikciu pohybu pozorovaných objektov a to až na niekoľko desiatok tisíc kilometrov dopredu.

Posledná radarová základňa, ktorá posunula sledovanie vesmírneho odpadu na novú úroveň sa nachádza na Novom Zélande a je známa ako „Kiwi Space Radar“. Zariadenie využíva radar v pásme S (ešte vyššia frekvencia ako UHF), čo mu umožňuje pozorovať objekty s veľkosťou len 2 centimetre.

V súčasnosti spoločnosť pracuje na výstavbe ďalších troch radarových zariadení, ktoré majú byť hotové do roku 2022 – všetky budú pracovať v pásme S. Pásmo S je časť mikrovlnného pásma zahŕňajúca frekvencie od 2 do 4 GHz.

Keďže sa vo vesmíre nachádza asi 170 miliónov kusov rôzneho odpadu, z čoho zhruba 670-tisíc je väčších ako jeden centimeter a môžu predstavovať riziko pre rôzne vesmírne zariadenia ale i budúce vesmírne misie, uvedená radarová sieť od spoločnosti LeoLabs by mohla byť revolučná pri predchádzaní rôznych kolízií, informoval web Tekdeeps.

Čítajte viac z kategórie: Novinky