Černobyľ sa po desiatkach rokov od najväčšej jadrovej katastrofy v histórii ľudstva ocitá opäť v problémoch. Nové zistenia naznačujú, že vo vnútri zničeného reaktora začína dochádzať k novým štiepnym reakciám, čo by potencionálne mohlo viesť k ďalšej jadrovej katastrofe. Na tému upozornil portál Futurism.

Černobyľ opäť v problémoch

V sobotu 26. apríla 1986 neďaleko mestečka Pripiať o 01:23:48 miestneho času došlo v štvrtom bloku Černobyľskej atómovej elektrárne k mohutnej parnej explózii a následnému požiaru, ktorý roztavil jadro reaktora. Výsledkom bola katastrofická udalosť, ktorá navždy poznačila chod dejín ľudstva.

NEPREHLIADNI
Katastrofa, ktorá nemá obdoby. Od výbuchu v Černobyle uplynulo 35 rokov, z jeho priebehu mrazí až dodnes

Ako píše portál vedeckého časopisu ScienceMag, aj 35 rokov po výbuchu černobyľskej jadrovej elektrárne možno pozorovať v obrovskom množstve uránového paliva štiepne reakcie, ktoré podľa chemika Neila Hyatta stále tlejú ako žeravé uhlíky.

TASR

Ukrajinskí vedci tak teraz majú plné ruky práce so zisťovaním, či tieto reakcie samé utíchnu, alebo bude potrebné zasiahnuť a predísť katastrofe. Dobrou správou je, že podľa Inštitútu pre bezpečnostné problémy jadrových elektrární (ISPNPP) so sídlom v ukrajinskom Kyjeve majú vedci niekoľko rokov na určenie toho, či by k nejakej ďalšej nehode vôbec mohlo dôjsť.

Podľa Anatolii Doroshenka, senzory zaznamenali v uzavretej a neprístupnej miestnosti hlboko v reaktore neustále zvyšujúci sa prúd neutrónov, čo je jasné znamenie, že v reaktore prebieha jadrové štiepenie, upozorňuje portál DailyStar.

Nejde o prvý prípad, kedy sa Černobyľ potyká s týmto problémom. Obavy zo samovoľného štiepenia prenasledovali ukrajinských vedcov dlhé roky. Aj z týchto dôvod odborníci nainštalovali na strechu pôvodného betónového sarkofágu, ktorý bol vybudovaný iba rok po nehode a zapečatil jeho obsah, špeciálny postrekovací systém, ktorý kropí reaktor dusičnanom gadolinitým absorbujúcim neutróny.

Dusičnan gadolinitý sa však nedokáže dostať všade a tak niektoré miestnosti v suteréne reaktoru, ktoré pri požiari zaliala láva a vytvorila tzv. korium (FCM – fuel containing material), lávovitú zmes plnú štiepeného materiálu, zostali týmto roztokom nedotknuté.

NEPREHLIADNI
35 rokov od desivých udalostí Černobyľu. Takto vznikol najlepší seriál všetkých čias

Rozpadne sa sarkofág Shelter?

Odborníci sa domnievali, že všetky obavy zažehná nový 18 000 tonový sarkofág, ktorý pokrýva celý zničený reaktor od 29. novembra 2016. Táto gigantická štruktúra v hodnote 1,5 miliardy eur utesnila pôvodný sarkofág, cez ktorý presakovala voda, a stabilizovala množstvo neutrónov vo väčšine oblastí reaktora. Okrem toho mal nový sarkofág NSC (New Safe Confinement) celú oblasť stabilizovať a pripraviť na demontáž pôvodného krytu s názvom Shelter.

Pixabay

Ak sa pýtaš, prečo bola presakujúca voda problémom, jednoducho preto, lebo voda spomaľuje neutróny, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť štiepenia jadier uránu. Prudké lejaky preto niekedy spôsobovali v Černobyle veľký nárast neutrónov.

Zdá sa však, že v priebehu posledných 4 rokoch sa neutróny začali v určitých oblastiach hromadiť aj napriek prítomnosti nového sarkofágu, pričom najväčšie vrásky na čele pre vedcov predstavuje miestnosti 305/2, kde sa množstvo neutrónov zdvojnásobilo. Simulácie naznačujú, že vysúšanie paliva zvyšuje efektivitu štiepenia jadier uránu, presný mechanizmus prečo to tak je  však zatiaľ známy nie je.

Podľa Hyatta túto hrozbu nemôžeme ignorovať, obzvlášť keď vysychaním dochádza k exponenciálnemu nárastu rýchlosti štiepenia, čo by mohlo viesť k „nekontrolovateľnému uvoľňovaniu jadrovej energie“. Hoci ku katastrofe podobnej z roku 1986 pravdepodobne nedôjde ani v tom najhoršom scenári, mohlo by dôjsť ku kolapsu nestabilných častí pôvodného sarkofágu a následnému zaplneniu toho nového hustým mrakom rádioaktívneho prachu.

Aj keď konkrétne riešenie ako sa vysporiadať s týmto problémom zatiaľ neexistuje, inžinieri sa pohrávajú s myšlienkou robotickej misie. Tá by sa samozrejme nezaobišla bez vyvinutia nového robota schopného odolať intenzívnemu žiareniu. Robot by sa sa pretĺkol cez problematické a uzavreté oblasti, vyvŕtal otvory do FCM, kde by sa následne vložili bórové tyče absorbujúce neutróny.

V najbližšej dobe má ISPNPP v pláne zintenzívniť pozorovanie ďalších dvoch rizikových oblastí, ktoré majú potenciál dosiahnuť kritické hodnoty. Zároveň treba podotknúť, že opätovné vzplanutie štiepnych reakcií nie je jediným problémom černobyľskej jadrovej elektrárne. Kedysi stvrdnutá láva, respektíve korium sa vplyvom intenzívneho žiarenia a vysokej vlhkosti doslova rozpadá na prach, čím sa komplikujú plány na demontáž pôvodného krytu. Vedci tak majú o prácu na najbližšie roky určite postarané.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom