Plusy

- Vizuál na špičkovej úrovni
- Zábavná a obmieňajúca sa hrateľnosť
- Autori pristupovali ku originálu so značným rešpektom
- Dizajn monštier

Mínusy

- Kratšia herná doba
- Absencia komplexnejších hádaniek

Keď začiatkom minulého roka Capcom vydal remake jednej z mojich najobľúbenejších hier, Resident Evil 2, moje očakávania boli v prípade prerábky tretej časti obrovské.

Autori nového spracovania tejto hororovej modly pristupovali k pôvodnému dielu s dôkladným citom pre detail a hlavne rešpektom k originálu. Výsledkom bola takmer bezchybná hra, ktorá určila smer, akým by sa podobné projekty mali uberať.

Hráči sa takmer okamžite začali dožadovať prepracovania tretieho dielu, ktorého sa takmer presne po roku dočkali. Toto sú moje dojmy po dohraní prerobenej legendy Resident Evil 3.

Dej hry začína 28. septembra 1998 v Raccoon City, kde sa hlavná postava Jill Valentine prebúdza vo svojom apartmáne z nočnej mory. Jill je členkou špeciálnej jednotky S.T.A.R.S a znalci série možno dobre vedia, že je jednou z mála očitých svedkov, ktorí prežili udalosti v sídle rodiny Spencerových.

Áno, je to presne tá vila, ktorá slúžila ako zásterka pre vstup do laboratórií Umbrella Corporation, stojacich za vývojom T-vírusu, zodpovedného za zástupy nemŕtvych v uliciach Raccon City.

Hneď v úvode sa v koži Jill stretneš s úhlavným nepriateľom, ktorý ťa bude prenasledovať počas celého príbehu a priznám sa, že takýto adrenalínový začiatok hry som už dlho nezažil. Rovnako ako v originálnej verzii, aj ďalší remake občas prepne na postavu Carlosa, člena špeciálnej jednoty vyslanej priamo spoločnosťou Umbrella. Ďalej z deja prezradím už len jediné, a to, že jeho podávanie je spracované efektnými prestrihovými scénami, na ktoré sa vskutku príjemne pozerá.

Grafické spracovanie patrí medzi špičku súčasnosti

Týmto sa dostávam ku grafickému spracovaniu. Hru, rovnako ako minuloročný remake Resident Evil 2 alebo Devil May Cry 5, poháňa RE engine. Už v prechádzajúcej časti autori ukázali, že vedia vytvoriť naozaj nádherné scenérie s detailnými postavami a hromadou špeciálnych efektov.

V prípade Resident Evil 3 si dovolím tvrdiť, že to autori zvládli ešte o chlp lepšie, čo môže byť dané otvorenejším svetom zasadeným najmä do exteriéru, kde vynikajú nové možnosti nasvetlenia, ako v prípade blikajúcich svetiel policajných áut, dotvárajúcich atmosféru hry do poslednej bodky.

Ako som spomínal vyššie, postavy sú vymodelované do najmenších detailov a je radosť sa na ne pozerať. O nič horšie na tom nie sú ani jednotlivé prostredia, bodujúce najmä svojou rôznorodosťou. Čo sa týka grafickej stránky, tohtoročný Resident Evil 3 patrí medzi špičku aktuálnej hernej scény. Hru som testoval na PS4 Pro, kde som nezaznamenal žiadne poklesy snímkovania, ani rôznorodú kvalitu textúr, či ich prípadné doskakovanie.

Rovnako dobre na tom je aj zvuková stránka hry. Hranie v noci so slúchadlami s priestorovým zvukom na ušiach mi párkrát poriadne zvýšilo tlak. Ozvučenie je totiž na veľmi vysokej úrovni, vďaka čomu som sa občas na chvíľu pozastavil a započúval sa do okolitých zvukov. Hudobný podklad stojí za to najmä vo vypätejších situáciách a to predovšetkým, keď sa na scéne prvýkrát objavil Nemesis.

Všetko z herného segmentu, nájdeš –>TU<–

Hudba je dynamická, dodáva hre tú správnu atmosféru a počas celej doby hrania ma neomrzela. Nie je to však ten druh soundtracku, ktorý by som si pustil v aute cestou do práce, ide skôr o ambientnú hudbu, vykresľujúcu aktuálne dianie na obrazovke.

Poteší aj pár motívov z originálnej hry, no drvivá väčšina hudobného sprievodu je vytvorená nanovo. Chýba mi tu ale možnosť prepnúť si v hre na pôvodný soundtrack, teda rovnako ako to bolo pri Resident Evil 2 Remake.

Prerábka je verná originálu. Najviac to však zasiahlo hernú dobu, ktorá nemusí stačiť každému

Keď vývojári oznámili, že sa na tejto hre pracuje, jednou z hlavných tém sa stal výzor Nemesis. Hráči sa rozdelili do niekoľko kategórií, niektorým sa nový dizajn nepáčil, iní ostali z neho namäkko. Osobne sa prikláňam k tej druhej kategórii.

Rovnako to bolo aj s výzorom Jill a Carlosa. Prečo tu tieto, na prvý pohľad zjavne nepodstatné veci, vlastne spomínam? Snažím sa totiž pochopiť, pre koho je táto hra určená. Autori totiž viaceré aspekty ikonické pre pôvodnú hru zámerne vynechali, respektíve ich nahradili a k originálu sa paradoxne najviac priblížili dĺžkou trvania kampane.

Prvé dohranie nového Resident Evil mi trvalo zhruba šesť a pol hodiny. V porovnaní s originálom, ktorý dokážem prejsť za menej ako tri hodiny, sa takáto minutáž môže javiť ako dostatočná. Po dohraní som však očakával dodatočné bonusy, ktoré by ma určitým spôsobom motivovali k opakovanému hraniu.

Po grafickej stránke je Resident Evil 3 prvotriednym príkladom, ako má správny remake vyzerať.

Znalci série vedia, že hovorím o móde Mercenaries, kde bolo potrebné v úlohe vybraného vojaka prejsť z bodu A do bodu B za použitia obmedzeného množstva munície a liekov. Bohužiaľ, nič také Resident Evil 3 neponúka. Namiesto toho je tu priložený dodatok Resident Evil Resistance, ktorý sa tvári ako samostatná hra, zameraná striktne len na hru viacerých hráčov.

Hra ostáva v tieni predchodcu vo viacerých aspektoch

Pôvodný Resident Evil 3 z roku 1999 je podstatne akčnejšou hrou v porovnaní s jej predchodcami, čoho sa autori držali aj pri remaku. Pri hre za Jill, predovšetkým zo začiatku, je to skvelý survival horor, čo sa však mení v prípade hry za Carlosa, kedy som si občas pripadal ako v Left 4 Dead.

Pri akčnej časti si dovolím jedno rypnutie smerom ku grafickému spracovaniu poškodenia nepriateľov. Nechápte ma zle, nie som typ hráča, čo sa vyžíva v striktne násilných hrách, no zarazilo ma zmiernenie celkovej brutality v hre.

V minuloročnom Resident Evil 2 šlo zombíkom odstreľovať jednotlivé končatiny a tie následne ostávali na zemi, čo pôsobilo realistickým dojmom. Tu sa to dá tiež, ale z nepriateľov ostane len torzo a všetky odstrelené hnáty jednoducho zmiznú. Tomuto kroku rozhodne nerozumiem, keďže to vo veľkej miere uberá na celkovej atmosfére hry.

Čo sa tvorcom  naopak podarilo je výzor Nemesis. Je to naozaj nepriateľ, ktorého sa budete báť, bojovať s ním nemá zmysel a jedinou možnosťou je útek. Nemesis sa však objavuje na vopred určených miestach, nie ako Mr. X z Resident Evil 2, ktorý sa mohol objaviť kedykoľvek. Presne takto to bolo aj v pôvodnej hre a osobne sa mi to páči viac, ako keď sa nemôžem poriadne sústrediť na riešenie hádaniek, lebo mám stále niekoho za pätami.

A keď už som spomenul rébusy, v celej hre sú asi dva, čo je obrovská škoda. Novinka sa nesie v duchu nájdi zamknuté dvere, zožeň kľúč na ich odomknutie, prebojuj sa cez hordy zombíkov, uteč pred Nemesis, použi predmet, otvor dvere. Tento koncept sa opakuje naprieč celou hrou. Výnimkou je hranie za Carlosa, pri ktorom je to vlastne len ten boj s hordou zombíkov alebo s ikonickými Huntermi.

Zhodnotenie

Aj keď posledné riadky môžu pôsobiť negatívne, nový Resident Evil 3 je výborná hra, pri ktorej som sa počas celej šesťhodinovej minutáže bavil. Keďže sa odohráva deň pred udalosťami druhého dielu a končí až po ňom, vysvetlí sa tu veľké množstvo príbehových okolností.

Herne sa to až tak od minuloročného dielu nelíši, výnimkou je akcia, ktorej je občas priveľa. Akonáhle sa ale na obrazovke objaví Nemesis a zareve STAAAAARS, človek si povie, že je všetko je tak, ako má byť a finálna dĺžka hry je vlastne postačujúca.

Hru Resident Evil 3 poskytla spoločnosť Cenega, bola recenzovaná na PlayStation 4 Pro. 

Hry