Slováci sa počas horúčav varia v autách. Lacná clona pomôže, no tento trik funguje výrazne lepšie

Auto odstavené na slnku sa dokáže za hodinu zohriať približne o 22 °C nad počiatočnú teplotu. Väčšina nárastu pritom príde už počas prvej polhodiny. Clona za čelným sklom síce zázrak neurobí, no dokáže výrazne znížiť teplotu palubnej dosky a odľahčiť klimatizáciu.

Prepočítali sme, koľko stojí prvých desať až 15 minút intenzívneho chladenia benzínového auta, klasického hybridu a elektromobilu. Zároveň sme porovnali obyčajnú reflexnú clonu, vonkajší kryt, pootvorené okná aj svetlú a tmavú karosériu.

Výsledky nižšie sú redakčným modelom založeným na publikovaných meraniach. Presný čas ochladenia na 24 °C sa bez reálneho vozidla nedá poctivo určiť – rozhoduje objem kabíny, veľkosť presklenia, výkon klimatizácie, vlhkosť, farba interiéru aj teplota sedadiel a palubnej dosky.

Najväčší teplotný skok príde za 30 minút

Výskumníci sledovali tmavý sedan počas 16 jasných dní pri vonkajších teplotách od 22 do 36 °C. Po 60 minútach namerali v kabíne priemerný nárast približne o 22 °C, pričom 80 % oteplenia nastalo počas prvých 30 minút.

Pootvorenie okien približne o 3,8 centimetra neznížilo konečnú maximálnu teplotu ani celkovú rýchlosť zohrievania štatisticky významným spôsobom. Rozpálené auto preto nemožno považovať za bezpečné len preto, že vodič nechal malú medzeru v okne.

Iný experiment zaznamenal pri otvorení predných okien o 20 milimetrov lokálny pokles maximálnej teploty vzduchu vpredu z 52 na 42 °C. Teplota palubnej dosky sa však výrazne nezmenila. Výsledky teda nie sú úplne totožné, pretože štúdie používali odlišné autá, miesta aj metodiku. Spoločným záverom je, že malá medzera môže zlepšiť prúdenie na konkrétnom mieste, ale nedokáže spoľahlivo zastaviť prehrievanie celej kabíny.

Rozpálená kabína nie je iba otázkou komfortu. FonTech už pri prepočte domácich klimatizácií ukázal, že najdrahšie chladenie vzniká vtedy, keď sa celý priestor najprv nechá prehriať a zariadenie následne musí schladiť aj nahriate povrchy. Rovnaká fyzika platí v aute, iba v oveľa menšom a rýchlejšie sa prehrievajúcom priestore.

Clona za sklom pomáha, vonkajší kryt je účinnejší

Pri experimente s clonou umiestnenou zvnútra za čelným sklom klesla najvyššia teplota palubnej dosky zo 75 na približne 50 °C. Ide o pokles o tretinu, hoci autori ho vzhľadom na použité porovnanie vyjadrili ako približne 26 %. Maximálna teplota vzduchu v kabíne bola v danom experimente o 27 % nižšia než bez ochrany.

Výrazne lepšie dopadol vonkajší reflexný kryt, ktorý zakryl sklá aj strechu. Hliníkový povrch v štúdii znížil teplotu vzduchu v kabíne až o 17,7 °C. Po zapnutí klimatizácie dosiahlo zakryté auto teplotu tepelného komfortu približne 27 °C za sedem minút, zatiaľ čo nezakryté vozidlo potrebovalo 14 minút.

Autori pri konkrétnom vozidle zaznamenali aj 64-percentné zníženie potrebného výkonu kompresora a zlepšenie spotreby paliva. Tieto hodnoty nemožno automaticky preniesť na každé auto – kryt zakrýval väčšinu hornej časti vozidla, nie iba čelné sklo.

Ilustračný obrázok (ChatGPT)

Lacná clona za desať eur preto nie je ekvivalentom celoplošného vonkajšieho krytu. Chráni najmä palubnú dosku a časť predných sedadiel, kým slnečné žiarenie naďalej preniká bočnými a zadnými oknami a zohrieva strechu.

Čierna karoséria pridá niekoľko stupňov

Výskum amerického laboratória Lawrence Berkeley porovnával dve inak zhodné autá s rozdielnou odrazivosťou karosérie. Vyššia odrazivosť znížila ustálenú teplotu vzduchu v kabíne približne o 5 až 6 °C. Autori odhadli, že zvýšenie odrazivosti karosérie o 0,1 znižuje teplotu interiéru asi o jeden stupeň.

Svetlá farba však auto neudrží chladné. Rozdiel je podstatne menší než účinok tieňa alebo kvalitného vonkajšieho krytu. Farba navyše nerieši tmavú palubnú dosku, kožené sedadlá ani veľkú panoramatickú strechu.

Pri redakčnom teste preto nestačí postaviť vedľa seba náhodné biele a čierne auto. Muselo by ísť o rovnaký model s rovnakým interiérom, sklami, orientáciou a časom odstavenia. Inak by výsledok ovplyvnila konštrukcia vozidla viac než samotný lak.

Desať minút klímy stojí od 8 do 54 centov

Pri benzínovom aute používame cenu 1,71 eura za liter, zaokrúhlenú podľa júlového európskeho týždenného prehľadu cien palív. Európska komisia zverejňuje nové údaje každý týždeň, takže ide o modelovú cenu, nie o garantovanú sumu na každej čerpacej stanici.

Americké ministerstvo energetiky uvádza, že osobné auto na voľnobehu spotrebuje približne 0,25 až 0,5 amerického galóna za hodinu podľa veľkosti motora a používania klimatizácie. Po prepočte ide o 0,95 až 1,89 litra za hodinu. Desať minút státia so zapnutým motorom tak stojí približne 0,27 až 0,54 eura. Za 15 minút je to 0,40 až 0,81 eura.

Ilustračný obrázok (ChatGPT)

Pri elektromobile počítame s elektrickým príkonom klimatizácie od 2,3 do 3,2 kW. Ide o rozsah z experimentálneho porovnania konvenčného chladenia a úspornejších riešení. Pri modelovej domácej cene 0,20 €/kWh stojí desať minút intenzívneho chladenia 0,08 až 0,11 eura, pätnásť minút 0,12 až 0,16 eura.

Použitá cena elektriny je zaokrúhlený model. Koncová cena sa líši podľa distribučnej oblasti, sadzby a energopomoci; zverejnené príklady pre rok 2026 sa pri vybraných domácich sadzbách pohybujú približne okolo 0,20 až 0,22 €/kWh.

Klimatizácia je pri elektromobile jedným z najvýznamnejších pomocných odberov. Testy Spoločného výskumného centra EÚ ukázali, že pri 35 °C predstavovala energia na chladenie 15 až 18 % energie potrebnej na pohyb vozidla počas skúšobného cyklu. Pri krátkej jazde môže byť pomer ešte výraznejší, pretože auto musí zakaždým opakovať prvotné schladenie kabíny.

Presne tento efekt sme si všimli aj pri teste MG4. Krátke mestské trasy zvyšovali spotrebu, pretože elektromobil musel po každom odstavení znovu ochladiť interiér.

Hybrid nemá jednu univerzálnu spotrebu

Pri klasickom hybride sa kompresor často napája elektricky z trakčnej batérie. Spaľovací motor sa zapína podľa úrovne nabitia, teploty batérie, výkonu klimatizácie a stratégie konkrétneho výrobcu. Rovnakých desať minút preto môže jedno auto zvládnuť prevažne elektricky, zatiaľ čo iné niekoľkokrát naštartuje motor.

Pre tabuľku sme použili orientačný energetický model: výkon klimatizácie 2,3 až 3,2 kW, energetický obsah benzínu 8,8 kWh na liter a účinnosť výroby elektriny zo spaľovacieho motora 25 až 35 %. Desať minút vychádza na približne 0,21 až 0,41 eura, pätnásť minút na 0,32 až 0,62 eura. Energetický obsah benzínu vychádza z údajov amerického ministerstva energetiky.

Oplatí sa clona za desať eur?

Ak by ochrana skrátila chladenie benzínového auta zo 14 na sedem minút rovnako ako celoplošný kryt v štúdii, pri jednom odchode by ušetrila približne 0,19 až 0,38 eura. Teoretická návratnosť desaťeurovej pomôcky by bola 27 až 53 horúcich odchodov.

Pri elektromobile nabíjanom doma by rovnaké skrátenie ušetrilo iba asi päť až sedem centov. Návratnosť by sa posunula na 134 až 186 použití. Hlavnou výhodou clony preto nie je elektrina, ale nižšia teplota volantu, palubnej dosky a sedadiel, kratší čas nepohodlia a menšia tepelná záťaž interiéru.

Výpočet však platí pre celoplošný vonkajší kryt zo štúdie. Obyčajná vnútorná clona za čelným sklom pravdepodobne ušetrí menej a jej presnú návratnosť bez vlastného merania nepoznáme.

Ak sme informovali v našom článku, z auta treba zároveň vybrať telefón, powerbanku a ďalšiu elektroniku. Kombinácia vysokej teploty a nabíjania výrazne urýchľuje opotrebovanie akumulátora.

Teplotné snímače musia byť v strede kabíny vo výške hlavy, na palubnej doske, sedadle a mimo auta v tieni. Vozidlo sa nechá na slnku najmenej 60 minút. Potom sa zapne automatická klimatizácia na 24 °C a meria sa čas, energia alebo palivo potrebné na dosiahnutie cieľa.

Pri benzínovom aute treba zaznamenať prietok paliva cez diagnostiku, pri elektromobile pokles energie batérie a príkon klimatizácie. Až takýto test ukáže, či clona za desať eur ušetrí konkrétnemu slovenskému vodičovi desať centov, pol eura alebo iba nepríjemne horúci volant.

Čítajte viac z kategórie: Tech