Putovanie vesmírom a cestovanie v čase sú časté námety sci-fi románov. Koncept nadsvetelných pohonov a strojov času však vyvoláva v týchto dielach množstvo paradoxov a nevyspytateľných udalostí.

Cestovanie vesmírom na obrovské vzdialenosti

Hoci lietanie vesmírom superluminálnou rýchlosťou nezostáva len pri knihách či filmoch a už celé desaťročia vedci z celého sveta špekulujú, ako niečo takéto preniesť do reality, od tejto technológie sme stále na míle vzdialení.

Freepik/Pixabay

Ak chceme čo i len pomyslieť na cestovanie na vzdialené planéty, hoci „len“ k našej najbližšej  hviezde známej ako Proxima Centauri, je jasné, že so súčasnými raketovými pohonmi to jednoducho nepôjde, aspoň nie v priebehu jedného ľudského života.

Jednou z možností, ako tieto medzihviezdne lety uskutočniť, je tak využitie (zatiaľ čisto hypotetického) pohonu známeho ako warp. Tou druhou, a zrejme zatiaľ i reálnejšou, je uvedenie tela do stavu hibernácie alebo torporu.

Obe uvedené možnosti by v podstate umožnili znížiť či dokonca pozastaviť niektoré životné pochody, čo by viedlo k poklesu metabolizmu. S istotou sa dá povedať, že napodobňovanie, respektíve uvedenie tela do stavu blízkeho hibernácii, využívajú v nemocniciach lekári od 80. rokov minulého storočia. Lekári môžu vyvolať hypotermiu, aby spomalili metabolizmus počas dlhých a zložitých zákrokov a operácií, najmä pri ťažkých poraneniach alebo infekciách.

Na rozdiel od cestovania superluminálnou rýchlosťou, prípadne cestovanie skrz červiu dieru, sa zdá, že uvedenie astronautov do istej formy hibernácie je na dosah ruky. Minimálne dostatočne blízko na to, aby sa hibernáciou astronautov zaoberala Európska vesmírna agentúra (ESA) alebo americká NASA.

Hibernácia už pri ceste na Mars

Tento článok je dostupný členom Fontech PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného