Vedcom sa podarilo zmapovať minulosť slnečnej sústavy a jej cestu našou galaxiou, informuje portál SPACE. Zaujímavé však na tomto komplikovanom mapovaní je, že pri ňom pomohli miniatúrne kryštáliky nachádzajúce sa v zemskej kôre. Dáta naznačujú, že táto cesta zohrala kľúčovú úlohu vo formovaní našej planéty.

Zachytila dôležité látky

Počas chladnutia je magma na Zemi schopná zachytiť rôzne látky, ktoré postupom času podstupujú rozpad a umožňujú tak meranie veku. Kryštalizujúca magma dokáže zachytiť aj také látky, na základe ktorých je následne možné určiť jej pôvod a práve takýmto spôsobom je možné sledovať a skúmať sedimenty v zemskej kôre, ktoré odhaľujú minulosť nielen samotnej Zeme, ale celej slnečnej sústavy.

Výsledky štúdie naznačujú, že zemská kôra bola tvorená v cykloch trvajúcich 200 miliónov rokov a že kým Slnko obieha okolo stredu galaxie, gigantickej čiernej diery, rýchlosťou približne 240 km/s, špirálové ramená Mliečnej cesty sa pohybujú rýchlosťou „len“ asi 210 km/s, píše The Conversation. Naša sústava tak na tieto ramená pravidelne naráža a to zanecháva stopy aj na jej planétach.

NASA/JPL-Caltech/ESO/R. Hurt

Oortov mrak, obrovská bublina obklopujúca slnečnú sústavu, s hmotou v galaktických ramenách interaguje a môže dôjsť aj k vyvrhnutiu objektov smerom k Zemi. Kým objekty zasahujúce Zem väčšinou dosahujú rýchlosť okolo 15 km/s, objekty vyvrhnuté z Oortovho mračna sú schopné dosiahnuť rýchlosť až 52 km/s.

Roztavujú kôru

Kométy z Oortovho mračna dokážu vďaka svojej extrémne vysokej rýchlosti roztaviť značnú časť vonkajšieho zemského plášťa a to aj do úctyhodnej hĺbky. Táto roztavená hmota je kométou obohatená o ľahšie prvky, ako sú kremík, hliník, sodík a niekoľko ďalších, ktoré umožňujú po zatuhnutí „plávať“ na vonkajšom plášti.

Pixabay

Vzniká tak zemská kôra a za jej tvorbou stoja vzdialené kométy v kombinácii s putovaním slnečnej sústavy naprieč galaxiou. Je možné, že práve týmto procesom vďačíme aj za vznik života na Zemi. Iróniou osudu je, že tieto zrážky sú zároveň schopné vyhubiť značnú časť života na planéte.

Medzihviezdne objekty, ktoré sú v posledných mesiacoch jednou z najdôležitejších tém vedy, zohrali v tejto novej štúdii kľúčovú úlohu a niektorí vedci si stoja za tým, že sú nositeľmi života. Ten podľa nich nemuseli priniesť len na Zem, ale aj na iné planéty či exoplanéty a skôr či neskôr naň narazíme.