Americká súkromná spoločnosť Neuralink, patriaca kontroverznému miliardárovi Elonovi Muskovi, oslavuje zásadný míľnik – jej čip sa podarilo bez problémov implantovať do mozgu prvého ľudského pacienta. Ako ale upozorňuje LiveScience, situácia nie je „ružová“ a experti majú kvôli Neuralinku obavy – upozorňujú nielen na nízku transparentnosť celého projektu, ale tiež riziko hacknutia takéhoto implantátu.

Chýbajú informácie

Mozgové implantáty sľubujú zásadný prevrat v medicíne a postupom času dosť možno aj v tom, ako ľudia fungujú a premýšľajú. Vedci sa snažia o dosiahnutie symbiózy medzi ľudským mozgom a počítačmi, čo umožní rozšíriť mozgové kapacity pri zachovaní ľudského vedomia. Na začiatok sa však experti snažia takýmito čipmi, ktoré väčšinou vyžadujú implantovanie elektród priamo do mozgu, liečiť rôzne ochorenia.

Muskova spoločnosť Neuralink je o niečo ambicióznejšia a pomocou svojho prvého čipu chce umožniť ovládanie rôznych elektronických zariadení pomocou mysle, čo je už dlhšie známa a uskutočniteľná metóda. Podľa dostupných informácií je experiment na dobrej ceste a pacient s prvým implantátom tejto firmy už zvláda pomocou myšlienok ovládať počítačovú myš.

Neuralink

Odborníci ale ostávajú skeptickí a poukazujú na nedostatočnú transparentnosť celého experimentu. Varujú, že veda spôsobom, akým to robí Neuralink, nie je veda a volajú po zdieľaní väčšieho množstva informácií o tom, ako experimenty prebiehajú a čo firma robí. Upozorňujú zároveň,  že súkromné firmy v tejto oblasti síce môžu mať dobré úmysly, avšak cieľ maximalizovať zisky sa môže vylučovať so záujmami pacientov, dodáva The Conversation.

Hacknutý mozog

Experti na etickosť sa obávajú aj potenciálneho zneužitia takýchto čipov na odcudzenie identity či dokonca hacknutie čipov. Zatiaľ ide o pomerne teoretickú problematiku, ktorej skutočné dôsledky známe nie sú. Existuje aj riziko manipulácie so samostatnosťou a autonómiou človeka – kým prvý produkt Neuralinku je zameraný len na čítanie aktivity neurónov, tie budúce majú fungovať obojsmerne.

Ak by došlo k hacknutiu takéhoto zariadenia, útočník by mohol napáchať skutočné škody. Bude na samotných spoločnostiach, no zrejme aj regulátoroch a úradoch, aby v budúcnosti takýmto incidentom predišli alebo ich minimalizovali. Zrejme sa však ľudstvo dočká úplne novej formy kybernetických útokov, i keď sa tak skoro nestanú normou.