Začiatkom roku 2022 došlo k masívnej erupcii sopky známej ako Hunga Tonga-Hunga Ha’apai, všeobecne známej skôr pod názvom Tonga alebo Hunga Tonga.

Jej tlaková vlna obehla celú planétu niekoľko krát, avšak skutočné následky sa vedci ešte len dozvedajú. Ako podľa portálu ScienceAlert dokazuje najnovšia štúdia, na počasie bude táto erupcia vplývať ešte niekoľko ďalších rokov.

Milióny ton pary

Na rozdiel od klasických erupcií vyvrhla Hunga Tonga miesto popola do atmosféry 100 až 150 miliónov ton vody, presnejšie vodnej pary, ktorá nakoniec skončila v startosfére – vo vrstve zemskej atmosféry vo výške od 15 do 40 km.

Vodná para v tejto vrstve funguje nielen ako skleníkový plyn, ale navyše podporuje rozklad ozónovej vrstvy, pričom ani jedna z týchto správ nie je pre našu planétu dobrá.

Vedci si nie sú istí presným vplyvom a jeho dĺžkou, keďže meranie vodnej pary v staatosfére je možné len vďaka satelitom, ktoré ľudstvo nemá k dispozícii dostatočne dlho a nie je preto možné množstvá porovnávať s dávnou minulosťou. Podľa novej štúdie ale bola veľká ozónová diera z roku 2023 spôsobená aspoň čiastočne touto erupciou.

TASR/AP

Priemernú globálnu teplotu má erupcia ovplyvniť o 0,015 °C, čo nie je zas tak veľa a Hunga Tonga preto podľa expertov nemôže za obzvlášť horúce obdobia, ktoré zaznamenávame. Severná časť Austrálie však môže byť chladnejšími a vlhkejšími zimami až asi do roku 2029, pričom Severná Amerika sa kvôli tejto erupcii dočká teplejších zím.

Zmeny prúdov

Erupcia mala podľa novej štúdie ovplyvniť prúdenie atmosféry a pozmeneného počasia sa preto dočká napríklad aj Škandinávia, ktorej hrozia o málinko chladnejšie zimy, než je zvyčajné. Zemská klíma sa mení neustále a dochádza k rôznym udalostiam, ktoré môžu mať na počasie dlhodobý vplyv. Kvantifikovať a merať tento vplyv je však často náročné, keďže sú mnohé z týchto udalostí pomerne malé v porovnaní s celým systémom.

Erupcia bola podľa odborníkov natoľko silná, že bola pre túto konkrétnu sopku najsilnejšia od roku 1100. V tomto prípade išlo o tzv. freatomagmatickú erupciu, čo znamená, že v magme sa nachádzalo veľké množstvo rôznych plynov (vodná para, oxid siričitý, oxid uhličitý a pod.), ktoré sa síce pod vysokým tlakom neprejavujú, ale s postupným stúpaním magmy a jej prechodom do oblasti s nižším tlakom sú motorom tejto explózie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky