Astronómovia prostredníctvom teleskopu Jamesa Webba objavili tri pozoruhodné objekty, ktoré sa vymykajú normálu. Podľa ich teórií by totiž mohli byť akýmisi „hviezdami“, ktoré sú poháňané ohrevom temnej hmoty a nie jadrovou fúziou. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Temné hviezdy

Vďaka údajom z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba tím výskumníkov v novej štúdii publikovanej v žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences zistil, že tri galaxie (JADES-GS-z13-0, JADES-GS-z12-0 a JADES-GS-z11-0) sú v súlade s tým, čo by sme mohli očakávať, ak by sme sa pozerali na kolosálne hviezdy poháňané temnou hmotou.

NASA/VICTOR TANGERMANN, Flickr

Tieto objekty by teoreticky mohli byť „temné hviezdy“ – objekty väčšie a jasnejšie ako Slnko.

„Objavenie nového typu hviezdy je samé o sebe nesmierne zaujímavým objavom. Zistenie, že ju poháňa temná hmota – to by bolo obrovské,“ uviedla v tlačovej správe Katherine Freese z  Texaskej univerzity v Austine.

Podľa autorov by nám ich model mal pomôcť objasniť podstatu temnej hmoty, ale aj vysvetliť, odkiaľ sa vo vesmíre vzalo toľko supermasívnych čiernych dier.

Niekoľko problémov s kozmologickým modelom

Hoci temná hmota tvorí značnú časť vesmíru, jej povaha vedcom stále uniká. Vedci z celého sveta sa však zhodujú v názore, že  táto záhadná látka je tvorená úplne novým typom elementárnych častíc. Ako sme ťa informovali aj v samostatnom článku, horúcim kandidátom na temnú hmotu sú tzv. WIMP častice, ktoré pri strete anihilujú.

Problémom v astronómii však nie je len temná hmota, ale aj vôbec prvé hviezdy vo vesmíre. Tie totiž doposiaľ nikto priamo nepozoroval. Našli sme po nich určité stopy, no všetko ostatné zostáva v rovine hypotéz.

Pixabay/Alexander Antropov/J. Wang, S. Bose/CfA

Ďalší problém predstavujú aj obrovské rozmery supermasívnych čiernych dier. Nikto totiž ani len netuší, ako mohli za tak krátky čas dorásť do miliárd násobku hmotnosti Slnka. Nakoniec, spustenie teleskopu Jamesa Webba prinieslo ďalší problém. Vďaka tomuto teleskopu sa totiž podarilo objaviť veľký počet masívnych galaxií, ktoré existovali už krátko po zrode vesmíru. Je teda otázkou, ako stihli galaxie narásť do tak veľkým rozmerov tak krátko po Veľkom tresku.

Všetko toto v podstate napovedá, že niečo v rámci nášho štandardného kozmologického modelu nie je úplne v poriadku. Vysvetlenie by však v tomto prípade mohli priniesť objekty známe ako „tmavé hviezdy“.

Tie, ako sme spomínali, by mali byť poháňané nie jadrovou fúziou ako konvenčné hviezdy, ale ohrevom temnej hmoty. Jedna z mnohých teórií o temnej hmote totiž naznačuje, že keď sa dve častice temnej hmoty zrazia, dôjde k ich zničeniu, pri ktorom sa uvoľní obrovské množstvo energie.

Tmavé hviezdy teoreticky mohli narásť do rozmerov niekoľkých miliónov Sĺnk, pričom boli až 10 miliárd krát jasnejšie ako Slnko.

Podľa ich modelu by teda objekty pôvodne identifikované ako galaxie JADES-GS-z13-0, JADES-GS-z12-0 a JADES-GS-z11-0, ktoré sa zrodili zhruba 320 miliónov až 420 miliónov rokov po Veľkom tresku mohli byť tmavé hviezdy.

Tie by sa v priebehu času tiež mohli zrútiť do čiernych dier, čo by vysvetľovalo aj to, ako mohli tak rýchlo vzniknúť supermasívne čierne diery. Taktiež by to vysvetľovalo, prečo sme v skutočnosti nevideli prvé hviezdy vo vesmíre. Ak totiž tmavé hviezdy skutočne existujú, prvé hviezdy vo vesmíre sú stále okolo nás, len vyzerajú veľmi odlišne.

Autori zdôrazňujú, že ich výskum je vysoko teoretický a stále neoverený. Potvrdenie si vyžaduje omnoho viac dôkazov a pozorovaní.

Čítajte viac z kategórie: Novinky