Tím výskumníkov z Národnej univerzity Soul úspešne dosiahol vo vlastnom termojadrovom reaktore teplotu až 100 miliónov °C, čo je takmer sedemnásobok teploty jadra nášho Slnka. Ako informuje portál Interesting Engineering, túto teplotu udržali po dobu desiatok sekúnd a experiment museli nakoniec vypnúť.

Limity zariadenia

Podľa skeptikov je komerčne či prakticky využiteľná jadrová fúzia v energetike neustále vzdialená desaťročia a jedná sa o technológiu, ktorá je až príliš propagovaná ako blízka budúcnosť. Faktom však je, že v posledných rokoch prichádza čoraz viac správ o dôležitých úspechoch a to nielen v prípade klasických tokamakov, ale aj nových typov fúznych reaktorov.

Ako ďaleko sú skutočne od praktickej prevádzky nie je možné predpovedať, každopádne sa intenzívne blížia. Dokazuje to aj posledný experiment vykonaný v juhokórejskom reaktore, ktorý dosiahol teplotu 100 miliónov °C a zvládol udržať túto extrémne horúcu plazmu až po dobu 30 sekúnd, po ktorých došlo k vypnutiu zariadenia, píše NewScientist.

K vypnutiu nakoniec došlo kvôli limitom zariadenia, ktoré je experimentálne a až podobné skúšky ukážu, čo je nutné zlepšiť, zmeniť či prípadne úplne odstrániť. Experimentálny reaktor, známy ako KSTAR, v tomto prípade vytvoril plazmu s nižšou hustotou a to vďaka implementácii nových metód – tokamaky, reaktory toroidného tvaru ovládané silnými magnetmi, sa totiž stále vyvíjajú, vylepšujú a pravidelne sú testované s novými technológiami.

O rekord nejde

O teplotný či časový rekord sa v tomto prípade nejedná. Čínskym vedcom sa podarilo udržať „umelé Slnko“ po dobu až 1 056 sekúnd, počas iných experimentov zase dosiahli teplotu 120 miliónov °C a prúd 1 milión ampérov. Pre porovnanie, typický blesk dosahuje približne 30 000 A.

Kým reaktor EAST už má za sebou niekoľko prevádzkových míľnikov, ITER potrebuje na prvé spustenie ešte roky. Je však nutné podotknúť, že medzinárodný ITER je oveľa väčší, s teplotným vstupom až 320 MW, z ktorých 50 MW spotrebuje plazma na zohriatie, na rozdiel od 7,5 MW reaktoru EAST.

Stabilita plazmy

Stabilita plazmy je pri vývoji spoľahlivých termojadrových reaktorov kľúčová, pričom v niektorých typoch reaktorov sa dosahuje jednoduchšie ako pri iných. KSTAR však dokázal, že je schopný dosiahnuť stabilitu plazmy aj v rámci pomerne dlhého experimentu, ktorý nakoniec zastavili úplne iné príčiny, vysvetľujú vedci v štúdii, ktorá je zverejnená v žurnále Nature.

ITER

Vedci si však zatiaľ nie sú úplne istí, čo zaručilo stabilitu pri tak vysokých teplotách. Momentálne dochádza k výmene uhlíkových komponentov vo vnútri komory za volfrámové, ktoré umožnia častejšie opakovanie experimentov a potenciálne aj ich dlhší chod.

Odborníci sa ale začínajú obávať, že hlavné problémy jadrovej fúzie sa začínajú vzďaľovať od fyziky a presúvajú sa do oblasti ekonomiky. Je totiž otázne, či fúzne reaktory dokážu byť ziskové. Vládne laboratória sú zatiaľ zdržanlivé, súkromné firmy zase sľubujú aj nemožné – či už sú to obrovské reaktory alebo také, ktoré sa vojdú aj do bežnej domácnosti.

Čítajte viac z kategórie: Novinky

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP