Solárne panely na strechách domov ešte nedávno symbolizovali nevyhnutný krok k udržateľnej budúcnosti: čistá energia priamo zo strechy, úspora na účtoch za elektrinu a pocit príspevku k zelenšej planéte. Švédsko, krajina s dlhými zimami a obmedzeným slnečným svitom, sa stalo európskym príkladom, ako sa dá fotovoltika rozvíjať aj v severných podmienkach.

Po rokoch raketového rastu však prichádza spomalenie, ktoré núti investorov prehodnotiť svoje plány. Nie je to síce ani zďaleka krach technológie, ale zmena ekonomického a regulačného prostredia, ktorá otvára otázky o dlhodobej udržateľnosti takýchto investícií.

Od rekordov k výraznému spomaleniu

Švédsky solárny trh zažil explozívny rast. V roku 2023 pribudlo rekordných 2,7 gigawattu novej fotovoltickej kapacity, čo znamenalo nárast o vyše 50 percent oproti predchádzajúcemu roku, podľa výročnej správy Svensk Solenergi. Domácnosti, farmy aj priemyselné haly sa stali ideálnym pôdorysom pre tisíce inštalácií tohto energetického zariadenia. Panely sa objavovali na strechách rodinných domov v mestách aj vidieckych oblastiach a boli podporené štátnymi dotáciami a aj vysokými cenami elektriny.

Gemini

Tento boom bol však vlani takpovediac zastavený. Predbežné údaje hovoria o poklese nových inštalácií o 20 až 30 percent, na úrovni približne 1,8 až 2 gigawattov. Celková kapacita v krajine síce stále rastie, no dynamika sa spomalila. Dôvody sú komplexné: od politických rozhodnutí cez ekonomické tlaky až po trhové korekcie. Švédski analytici hovoria o fáze „vytriezvenia“, kde sa odstraňujú ilúzie o nekonečnom raste.

Jedným z kľúčových spúšťačov sú zmeny v štátnej podpore. Švédsko dlhé roky ponúkalo daňovú úľavu na zelené technológie vo výške 20 percent z nákladov na inštaláciu, čo robilo solárne systémy atraktívnymi aj pre bežné domácnosti. Od 1. januára 2025 sa však táto úľava znížila na 15 percent pre projekty do 1,2 milióna švédskych korún, ako oznámil švédsky daňový úrad Skatteverket.

Navyše, parlament diskutuje o ukončení špeciálnej daňovej výhody pre mikrovýrobcov elektriny. Ide o domácnosti, ktoré prebytky energie dodávajú do siete. Tieto kroky, schválené v rozpočtovom návrhu vlády na rok 2025, majú priniesť štátu vyššie daňové príjmy a úsporu verejných výdavkov. Pre potenciálnych investorov to však znamená predĺženie návratnosti investície z pôvodných 7 až 10 rokov na 12 až 15 rokov, vypočítané špecializovaným portálom Energimyndigheten.

Pixabay

Ekonomické prostredie pridáva ďalšie výzvy. Úrokové sadzby švédskej centrálnej banky Riksbank sa udržiavajú na úrovni okolo 3,5 percenta, čo zdražuje úvery na fotovoltické projekty. Aj keď ceny panelov klesli vďaka globálnej produkcii, mnohé domácnosti a firmy čakajú na ďalšie zlacnenie. K tomu sa pridávajú volatilné ceny elektriny: po vrcholoch na 2 až 3 koruny za kilowatt hodinu v roku 2022 klesli na 0,5 až 1 korunu, s častými zápornými hodinami na burze Nord Pool. Predaj prebytkov tak už nie je taký lukratívny, ako sa očakávalo počas energetickej krízy.

Spomalenie trhu zasiahlo aj dodávateľov. Po období rýchleho rastu sa objavili insolvencie menších inštalatérskych firiem, ako napríklad Solcellespecialisten, podľa registra Bolagsverket. Niektorí zákazníci sa tak stretli s nedokončenými projektmi alebo problémami so servisom a zárukami. Nejde o systémovú krízu celého odvetvia, skôr o prirodzené „prečistenie“ trhu, kde odchádzajú slabší hráči a zostávajú stabilnejšie spoločnosti.

Lekcie zo Švédska pre slovenský boom

Švédske skúsenosti sú obzvlášť relevantné pre Slovensko, kde podnebie s podobne obmedzeným slnečným svitom nebráni solárnemu rastu. V roku 2024 tu pribudlo vyše 1 gigawattu novej fotovoltickej kapacity, čo potvrdzujú údaje Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) a Slovenskej asociácie fotovoltiky. Domácnosti aj firmy masovo investujú vďaka programu Zelená domácnostiam, ktorý ponúka dotácie až do 50 percent nákladov. No varovné signály sa objavujú: objem dostupných prostriedkov v programe klesá, administratívne procesy sa skomplikované a ceny elektriny na burze fluktuujú podobne ako v Švédsku, z vysokých hodnôt počas krízy na nízke úrovne v roku 2024.

Ak by vláda zrušila alebo výrazne obmedzila spomínaný program, solárna elektrina by bola na Slovensku, minimálne čo sa týka rodinných domov, ohrozená a určite by stagnovala.

Slovenskí investori by mali rátať s nestálosťou podpory. Európska únia tlačí na prechod k obnoviteľným zdrojom cez Národný plán obnovy, no národné dotácie môžu podliehať rozpočtovým škrtom, podobne ako vo Švédsku. K volatilite cien elektriny na burze OKTE sa pridáva riziko zmien v sietových poplatkoch a reguláciách pre prosumerov. Navyše, slovenský trh zažíva nárast ponuky od novovznikajúcich firiem, čo zvyšuje riziko bankrotov po prípadnom spomalení. Podľa analýzy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa návratnosť domácich inštalácií pohybuje medzi 8 a 12 rokmi, no pri poklese cien elektriny sa môže predĺžiť.

Tieto trendy neznamenajú koniec solárnej energetiky, ale koniec naivity voči jej rizikám. Švédsko aj Slovensko ukazujú, že úspech závisí od stabilného regulačného rámca, spoľahlivých dodávateľov a realistických ekonomických kalkulácií. Pre domácnosti je kľúčové vybrať overenú firmu s dlhodobými referenciami, rátať s rezervou na zmeny cien energií a nespoliehať výlučne na dočasné dotácie. Fotovoltika zostane pilierom energetickej transformácie, no len ak sa investori naučia navigovať v reálnom svete zmien.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia