Filmová udalosť roka dorazila. ČERNÁK je najtemnejší výtvor Slovenska a nie každý ho zvládne (RECENZIA)

Slovenský filmový priemysel pokračuje v mapovaní krutých 90. rokov, tentoraz s ešte temnejšou atmosférou a hlbšou psychologickou sondou. Po úspechu filmu MIKI, ktorý zaujal realistickým zobrazením vzostupu mafiánskeho sveta a jeho prepojenia s politikou, prichádza jeho pokračovanie s názvom ČERNÁK, ktorý sa do krvavých časov vrátil s ešte väčšou dávkou krutosti a nespravodlivosti.

Najlepší slovenský film už v januári

Ešte brutálnejší a nechutnejší. MIKI sa takto spätne dá považovať za predjedlo a našťastie nás tvorcovia nenechali dlho čakať. Pôvodný film trhal rekordy návštevnosti od polovice augusta a vyzerá to tak, že podobný scenár príde do slovenských kín aj teraz. ČERNÁK už teraz vypredáva kinosály. Je však ošiaľ okolo masového vraha zaslúžený alebo ide len o jeho glorifikáciu?

Sto ľudí, sto chutí. Pri filme ČERNÁK to platí rovnako a silný odkaz na život v minulom storočí vyvoláva v spoločnosti mierne napätie. Niekto ho považuje za perfektne filmársky spracovaný skutočný príbeh a pre iných je to zbytočný film, pretože ukazuje veci, na ktoré by Slováci radšej zabudli. Po dopozeraní však môžem potvrdiť, že sa to len ťažko dá vnímať ako glorifikovanie vraha. To by potom nikdy neexistovalo viacero ikonických filmov a seriálov, ktoré taktiež obsahovali zvrátený a pre niekoho nepochopiteľný príbeh antagonistu.

Reprofoto: CinemaArtSK/YouTube (screenshots)

Z Ondríka je certifikovaný Černák

Ondrík stvárnil Mikiho so vzácnou autenticitou a celé som mu to zjedol aj s dupľou. Prerod z neoťukaného chlapca z Telgartu na postrach Slovenska cítiť už vo filme MIKI, tu sa však posúva na iný level. V 90. rokoch platilo, že čím viac zlata si na sebe mal, tým väčší boss si bol. To ale nie je to, čo robí Ondríka tak uveriteľným. Vžiť sa do úlohy niekoľkonásobného vraha musela byť naozaj výzva, ktorá režisérovi Jakubovi Kronerovi vyšla a aj za prikývnutia skutočného Mikuláša Černáka vybrali tu najlepšiu možnosť.

Ani údajná príhoda s homosexuálnou postavou zo seriálu Iveta, ktorú Ondrík stvárnil v prvej sérii, nezničila výber hlavného herca. V druhej sa už síce neukázal z dôvodu natáčania dvoch filmov, no Černák a spoluväzni sa na tom bavia dodnes. „Tento ma bude hrať,“ povedal Černák a všetci sa začali smiať.

Dnes sa už môžu jedine tak namiesto smiechu pokloniť za perfektné vyobrazenie jedného z najobávanejších ľudí v histórii Slovenska. Komu ale nebolo do smiechu, je Ondrík, pre ktorého mali pravdepodobne väzenské scény veľký emočný vplyv. Miestami som nevedel, či sa pozerám na Milana Ondríka alebo na Mikuláša Černáka. Stačilo oholiť tvár a neuveriteľnú podobizeň by pravdepodobne uvidel aj slepý. Filmový Černák si dokázal získať sympatie divákov už v pôvodnom filme, preto nemá náročnú úlohu stať sa „obľúbencom“ aj tentokrát.

Autentickosť skutočných udalostí ťa vráti v čase

Drvivá väčšina Slovákov videla video, v ktorom sa príde Mikuláš Černák spoločne s Jánom Kánom udať na políciu v Banskej Bystrici. V jednotke sme sa tak ďaleko nedostali, ale pokračovanie prináša všetky tieto unikátne zábery z minulosti. Nechýba ani hláška vyšetrovateľa o žigulaku a jeho ustráchané slová: „Neberte si to, že ste zadržaný. Vy ste prišiel dobrovoľne.“

Nesklamal ani Černák, respektíve Ondrík a jeho scenár, kde padlo aj na výrok „Prišiel som na základe masmédiá.“ V tomto smere filmu nechýba absolútne nič a skonštruovať presný a uveriteľný sled týchto udalostí sa tvorcom podarilo. Príde aj na katanu, prípitok na údajného bossa a vtípkoch o Yakuze s povestným Ondríkovým smiechom.

PubRes/ČERNÁK

Predsa len, dobre si pamätáme neslávne známu reportáž televízie Markíze z roku 1997, kde sa redaktor Dušan Valko porozprával s bossom všetkých bossov. Scenár je autentický a výkony postáv prinášajú do éteru naozaj pocit, ako keby som sa vrátil v čase do videa osláv 31. narodenín z Banskej Bystrice, odkiaľ Slováci poznajú viacero, pre niekoho kontroverzných a pre iných „ikonických klenotov“ podsvetia stále čerstvej Slovenskej republiky za vlády Vladimíra Mečiara. A tá veru bola prehnitá korupciou.

Konexiu na vládu a spory vo vnútri mafie

Zatiaľ čo pôvodný film sa zameral na aspekt rodiny, dvojka posúva mamu a manželku bokom a novou „rodinou“ sa stane mafia. Podplácanie ministrov, vraždy prednostov a spolupráca s tajnými na likvidácii nepohodlných ľudí. Až v pokračovaní vie divák navnímať to, čo sa dialo za oponou slovenskej politiky. Symbolikou tejto doby je scéna, v ktorej si Miloš Kaštan (Dušan Cinkota) zapáli cigaretu 5000-ovou bankovkou. Peniaze boli v tých časoch úplne bezvýznamné a jediným ukazovateľom postavenia boli bitky o moc.

Ak nie si znalec slovenského podsvetia, zmätený z kina odchádzať nebudeš. Pri tzv. čistkách bossov pri preberaní moci Černákovcami nad celým Slovenskom dostaneš k vizuálu aj titulky s informáciou, o koho vlastne ide. Mafia na Slovensku totiž nie je len Černák, ale aj Sýkora, Pápay a mnoho ďalších bossov, medzi ktorými však predsa len jeden vyniká a Miki to vždy dobre vedel.

TMDB

Sú pasáže, kedy žezlo preberá bývalý boss východoslovenského podsvetia. To si samozrejme Černák nenechá páčiť a situáciu berie do vlastných rúk. Ako už však vieme, zavolá si svoju partiu a Róberta Holuba sa pokúsia zabiť. Atentát na čerpacej stanici zo septembra 1997 však prežije bez ujmy. Útočníkovi sa zbraň zasekla a mal smolu. Holub identifikoval vodiča motorky ako Alojza Kromku alias Čističa. To Holuba poriadne nahnevalo, ale jeho morbídne riešenie vyvolalo len ďalšiu eskaláciu medzi mafiánmi.

Nad nechutným zločinom Holuba sa rozum pozastavil aj Mikimu a preto druhý pokus o vraždu prišiel už o dva dni v reštaurácii hotela Danube v Bratislave. Spracovanie tejto scény síce nejde podľa predlohy skutočnej udalosti na 100 %, ale smutný nebudeš. Aj vražda Miroslava Sýkoru je zobrazená s určitými „umeleckými“ úpravami. Hoci základné okolnosti útoku pred hotelom Holiday Inn sú zachované, film pridáva dramatické prvky a postavy, ktoré nemusia presne odrážať skutočné udalosti.

Pri porovnávaní filmového spracovania s reálnymi udalosťami je dôležité brať do úvahy, že filmári často využívajú dramatizáciu a fikciu na zvýšenie napätia a emocionálneho dopadu príbehu. Preto nie všetky detaily vo filme musia verne zodpovedať historickým faktom. Odpustené a zachraňuje to aj skvelá hudobná stránka pod záštitou Dávida Kollára, ktorý sa ti vryje pod kožu. Rovnako si uznanie zaslúži aj kamera v podaní Mária Ondriša a všetko v kope vytvára dokonalú ukážku toho, ako sa robia filmy.

Verdikt

Pokračovanie filmu MIKI prináša detailný pohľad na slovenské podsvetie 90. rokov. ČERNÁK sa nesnaží glorifikovať mafiánsku minulosť, ale ukazuje ju v celej jej surovosti a krutosti. Milan Ondrík exceluje vo svojej úlohe, pričom jeho premena na obávaného bossa pôsobí desivo autenticky. Režisér Jakub Kroner doručil film, ktorý ťa pohltí atmosférou doby – od krvavých popráv až po korupčné prepojenia na politiku. Napriek istým umeleckým úpravám film ostáva verný histórii a ponúka ti možnosť nahliadnuť do zákulisia mafie tak, ako to doteraz žiadny slovenský film neurobil.

Silné herecké výkony, vizuálna prepracovanosť a napätie, ktoré ťa proste nepustí. ČERNÁK je nepochybne jeden z najsilnejších slovenských filmov posledných rokov. Avšak nie každý ho prijme rovnako. Kým niektorí ho považujú za precízne spracovaný obraz temnej minulosti, iní tvrdia, že ide o príbeh, na ktorý by Slovensko malo radšej zabudnúť. Nech už patríš do ktorejkoľvek skupiny, jedno je isté – po tomto filme ti zostane mrazivý pocit, ktorý sa len tak ľahko nevytratí.

Čítajte viac z kategórie: Filmy & seriály