EXTRÉMNY NÁPAD: Vedci načrtli šancu, ako znovu „naštartovať“ magnetické pole Marsu

Hoci je Mars v súčasnosti nehostinná planéta, na ktorej by človek dokázal prežiť dlhú dobu len veľmi ťažko, v budúcnosti by sa všetko mohlo zmeniť. Už niekoľko rokov sa vedci, inžinieri a vizionári pohrávajú s myšlienkou kolonizovania Marsu.

Kolonizácia Marsu

Z racionálneho hľadiska je Mars na kolonizáciu najvhodnejšia planéta. Ako píše portál UniverseToday, červená planéta má toho s tou našou veľa spoločného. Jeden deň na Marse je približne rovnako dlhý ako na Zemi, pod povrchom sa ukrýva množstvo zamrznutej vody a časom by zrejme bolo možné, s použitím rôznych vedeckých fígľov, vytvoriť relatívne dýchateľnú atmosféru.

ScreenShot/Ruth Bamford/R.A. Bamford et. al.

Najväčšou výzvou je však vytvorenie ochrannej bariéry okolo Marsu, ktorá by ochránila budúcich kolonistov pred nebezpečnou radiáciou. Magnetické pole je zložitá a dynamická sila, ktorá nás na Zemi chráni pred kozmickým žiarením a nabitými časticami zo Slnka.

Magnetické pole je preto pre život na planéte kriticky dôležité. Ako píše portál Futurism, Mars má však žalostne slabé magnetické pole, ktoré by nás pred nepriaznivými vplyvmi vesmíru jednoducho nedokázalo ochrániť.

Odborníci však v novom dokumente, ktorý by mal byť začiatkom budúceho roka publikovaný v žurnále Acta Astronautica, zatiaľ dostupnom na predtlačovom serveri arXiv, navrhli veľmi zaujímavú možnosť vytvorenia magnetického poľa na Marse.

„Jednou z hlavných požiadaviek na terraformovanie (Marsu), je ochrana v podobe magnetického poľa, ktorú Mars v súčasnosti nemá,“ cituje úryvok zo štúdie portál Futurism.

Podľa autorov je prvým krokom, respektíve cieľom terraformovania zvýšenie atmosférického tlaku nad tzv. Armstrongov limit, čo by ľudom umožnilo na planéte prežiť aj bez celotelového ochranného obleku.

Armstrongov limit je prahová hodnota, pri ktorej je atmosférický tlak dostatočne nízky na to, aby pri normálnej ľudskej teplote začali v ľudskom tele vrieť tekutiny.

Nový prístup k problematike

Hoci podľa výpočtov autorov sila potrebná na vychýlenie slnečného vetra je približne rovnaká ako sila magnetu, ktorý nájdeš aj doma na chladničke, vytvorenie magnetického poľa, ktoré by obklopovalo celú planétu, teda malo veľkosť minimálne 37 miliónov km², je už iná „káva“.

ScreenShot/Ruth Bamford/R.A. Bamford et. al.

Keďže nejde len tak jednoducho reštartovať magnetické pole, respektíve rozvíriť železné jadro červenej planéty, v minulosti sa pojednávalo o rôznych možnostiach, ktoré zväčša zahŕňali pozemné alebo orbitálne solenoidy, ktoré dokážu vytvoriť ako-takú základnú úroveň magnetickej ochrany. Autori novej štúdie síce pripúšťajú, že by to mohlo fungovať, no navrhujú ešte lepšie riešenie.

Poznamenávajú, že na vytvorenie skutočne dobrého magnetického poľa, ktoré by planétu ochránilo pred kozmickým žiarením, potrebujeme vytvoriť okolo Marsu prstenec plný nabitých častíc. To by pritom malo byť možné vďaka mesiacu Phobos.

Phobos je väčší z dvojice mesiacov červenej planéty, ktorý okolo nej obieha v takej blízkosti, že jeden oblet mu trvá iba 8 hodín.

Obežná dráha mesiaca Phobos vedie priamo cez prúd nabitých častíc (iónov), ktoré prúdia z atmosféry Marsu. Časť unikajúcej atmosféry, respektíve iónov z unikajúcej atmosféry naráža na jeho povrch, pričom tím zainteresovaných odborníkov navrhuje použiť a urýchliť tieto častice na vytvorenie plazmového torusu pozdĺž celej obežnej dráhy Phobosu.

ScreenShot/Ruth Bamford/R.A. Bamford et. al.

Ako píšu vedci vo svojej štúdii, optimálnym riešením je vytvorenie umelého prstenca plného nabitých častíc okolo planéty, pričom na jeho vytvorenie sa môže použiť hmota vyvrhnutá z jedného z jeho mesiacov. Ten pomocou elektromagnetických a plazmových vĺn vytvára elektrický prúd v prstenci, čo vedie k vytvoreniu magnetického poľa.

Na vytvorenie takého magnetického poľa by sme však potrebovali obrovské množstvo výkonu a technológií, ktoré sú pre nás stále len „hudbou“ budúcnosti. Veď len absolútne minimum energie potrebné na vytvorenie takého magnetického poľa by bolo podľa výpočtov vedcov 10¹⁷J. Pre porovnanie, celková spotreba elektrickej energie za rok 2020 bola 10¹⁸J.

Čítajte viac z kategórie: Novinky