Extrémne horúčavy, ktoré v uplynulých dňoch sužovali veľkú časť Európy, prepísali rekordy vo viacerých krajinách. Nová vedecká analýza upozorňuje, že podobná vlna horúčav by bola ešte pred niekoľkými desaťročiami prakticky nemožná. Hlavným dôvodom je globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou.

Na záver upozorňuje štúdia siete World Weather Attribution, ktorú citoval portál Earth, ktorá sa špecializuje na skúmanie vplyvu klimatických zmien na extrémne prejavy počasia. Vedci analyzovali údaje z troch najteplejších dní a nocí aktuálnej vlny horúčav naprieč veľkou časťou Európy.

Podľa ich záverov patrí tohtoročná epizóda medzi najintenzívnejšie horúčavy, aké kontinent zažil. Výsledky naznačujú, že bez súčasného oteplenia planéty by takéto extrémne teploty boli takmer nemožné.

Európu pritom ovládla takzvaná tepelná kupola. Ide o meteorologický jav, pri ktorom sa nad veľkou oblasťou usadí stabilná masa horúceho vzduchu, ktorá bráni ochladzovaniu a spôsobuje dlhodobé extrémne teploty.

Samotné tepelné kupoly nie sú výnimočné. Výnimočné sú však teploty, ktoré počas nich dnes vznikajú.

Rekordy padali jeden za druhým

Horúčavy priniesli rekordné hodnoty vo viacerých štátoch. Francúzsko zaznamenalo nový národný teplotný rekord, ktorý prekonalo už o deň neskôr.

Spojené kráľovstvo zaznamenalo najteplejší júnový deň vo svojej histórii a aj tento rekord vydržal menej než 24 hodín. Španielsko zažilo dva najteplejšie júnové dni po sebe, zatiaľ čo Švajčiarsko evidovalo historicky najvyššiu júnovú teplotu. Predbežné údaje naznačujú rekord aj v Nemecku.

Vedci porovnali aktuálnu situáciu s veľkými európskymi vlnami horúčav z rokov 1976 a 2003. V tom čase bola priemerná globálna teplota výrazne nižšia než dnes.

Freepik/Copilot Designer

Analýza ukázala, že ak by rovnaká situácia nastala v roku 1976, maximálne teploty by boli približne o 3,5 °C nižšie. Za posledných približne 50 rokov sa Zem oteplila o približne 1,1 °C, čo výrazne zvýšilo pravdepodobnosť výskytu podobných extrémov.

Nebezpečné sú najmä tropické noci

Vedci upozorňujú, že ešte väčší problém než denné maximá predstavujú mimoriadne teplé noci.

Francúzsko počas tejto vlny horúčav zaznamenalo historicky najteplejšiu noc. Ak nočné teploty neklesnú dostatočne nízko, ľudský organizmus sa nestihne ochladiť a zregenerovať pred ďalším horúcim dňom. Práve tento faktor výrazne zvyšuje počet úmrtí spôsobených horúčavami.

Podľa analýzy je pravdepodobnosť výskytu takto extrémne teplých nocí dnes približne stonásobne vyššia ako počas katastrofálnej vlny horúčav v roku 2003. Tá si v Európe vyžiadala viac než 70-tisíc obetí.

Výskumníci zároveň skúmali takzvanú mokrú guľovú teplotu (Wet Bulb Globe Temperature), ktorá okrem samotnej teploty zohľadňuje aj vlhkosť vzduchu, intenzitu slnečného žiarenia a vietor. Tento ukazovateľ lepšie vystihuje skutočnú záťaž ľudského organizmu.

Takmer polovica z 854 analyzovaných miest v 30 európskych krajinách už prekonala alebo sa blíži k historickým rekordom tejto hodnoty. Pri jej vysokých hodnotách prestáva byť potenie účinným spôsobom ochladzovania tela, čím výrazne rastie riziko vyčerpania organizmu aj smrteľného úpalu.

Horúčavy si už vyžiadali obete

Prvé dôsledky extrémneho počasia sú už viditeľné. Španielsky systém monitorovania úmrtnosti odhadol počas štyroch dní viac než 200 nadmerných úmrtí súvisiacich s horúčavami.

Vo Francúzsku prišlo počas uplynulého týždňa najmenej 55 ľudí o život pri pokusoch ochladiť sa v jazerách a riekach.

Extrémne teploty zasiahli aj bežný život. Vo viacerých krajinách zatvorili tisíce škôl, komplikácie postihli železničnú dopravu, niektoré regióny zaznamenali výpadky elektriny a viaceré turistické atrakcie museli dočasne prerušiť prevádzku.

Vedci zároveň upozorňujú, že Európa sa otepľuje rýchlejšie než ktorýkoľvek iný kontinent. Ak sa nepodarí výrazne obmedziť spaľovanie fosílnych palív a znižovať emisie skleníkových plynov, podobné vlny horúčav budú podľa nich čoraz častejšie, intenzívnejšie a dlhšie.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia