Brusel sprísnil emisie. Slovensko schválilo nové pravidlá pre budovy, platiť začnú čoskoro

Aktualizované 15.10.2026:

Slovensko definitívne schválilo jednu z najväčších zmien pravidiel pre budovy za posledné roky. Národná rada SR prijala 15. septembra novelu zákona o energetickej hospodárnosti budov, ktorá bola 8. októbra vyhlásená v Zbierke zákonov pod číslom 246/2026 Z. z. Schválená legislatíva pritom prináša aj dôležitý časový posun.

Namiesto pôvodne plánovaného 1. novembra 2026 nadobudne účinnosť 1. januára 2027. Od tohto dátumu sa začne uplatňovať nový právny rámec, pričom jednotlivé povinnosti pre vlastníkov budov majú rozdielne termíny. Pre bežných majiteľov existujúcich rodinných domov to neznamená automatický príkaz na rekonštrukciu alebo okamžitú výmenu vykurovania.

Jedna z najkonkrétnejších zmien sa týka nabíjania elektromobilov. Nebytové budovy s viac ako 20 parkovacími miestami budú musieť od januára 2027 zabezpečiť najmenej jeden nabíjací bod na každých desať miest alebo pripraviť kabeláž minimálne pre polovicu parkovacích miest.

Prísnejšie požiadavky sa zavádzajú pri nových a významne obnovovaných nebytových budovách s viac ako piatimi parkovacími miestami. Tie majú mať najmenej jeden nabíjací bod na každých päť miest a kabeláž pre najmenej polovicu parkoviska. Pri nových administratívnych budovách a administratívnych budovách po významnej obnove je požiadavka ešte vyššia, konkrétne jeden nabíjací bod na každé dve parkovacie miesta.

Zmeny pocítia aj developeri bytových domov. Nová bytová budova s viac ako tromi parkovacími miestami bude musieť mať aspoň jeden nabíjací bod a kabeláž pripravenú minimálne pre polovicu parkovacích miest. Zákon však obsahuje aj výnimky. Pri významných obnovách sa vybrané požiadavky neuplatnia, ak by náklady na nabíjaciu infraštruktúru presiahli desať percent nákladov na obnovu.

Dôležité je tiež prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa určené nové povinnosti nevzťahujú na projekty, pri ktorých bola žiadosť o rozhodnutie o stavebnom zámere alebo o zmene stavby podaná pred 31. decembrom 2026. Práve dátum podania žiadosti tak môže byť pre pripravované projekty rozhodujúci.

Nové termíny pre solárne technológie

Schválený zákon zároveň stanovuje konkrétny harmonogram zavádzania zariadení na využívanie slnečnej energie. Od 1. januára 2027 sa požiadavky začnú vzťahovať na nové nebytové budovy s podlahovou plochou nad 250 štvorcových metrov a vybrané nové verejné budovy. Do konca roka 2027 ich budú musieť splniť aj existujúce verejné budovy s plochou nad 2 000 štvorcových metrov.

Freepik/Unsplash

Od roku 2028 sa pravidlá rozšíria na určené významne obnovované nebytové objekty a od roku 2030 aj na nové bytové budovy. Nejde však o bezpodmienečnú povinnosť montovať solárne panely na každú strechu. Zákon výslovne prihliada na technickú, funkčnú a ekonomickú uskutočniteľnosť, ako aj na možné zásahy do strešnej konštrukcie.

Zmena sa dotkne aj administratívy spojenej s nehnuteľnosťami

Novela zavádza podrobnejší systém elektronickej evidencie energetických certifikátov a dokumentov o obnove budov. Majitelia, ktorí už energetický certifikát majú, však nemusia automaticky žiadať o nový. Dokument vydaný v papierovej podobe zostáva platný do uplynutia svojej platnosti alebo do nahradenia elektronickým certifikátom.

Pri predaji nehnuteľnosti bude možné povinnosť odovzdania certifikátu splniť aj jeho sprístupnením z centrálnej evidencie. Zákon zároveň umožňuje poskytovať dotácie na zvyšovanie energetickej hospodárnosti až do výšky 100 % ekonomicky oprávnených nákladov. Nejde však o automatický nárok. Konkrétna výška pomoci a oprávnenosť žiadateľa závisia od podmienok vyhlásenej výzvy.

Schválením novely sa však problémy Slovenska s európskou legislatívou nekončia. Európska komisia 1. októbra 2026 oznámila, že Slovensku zaslala odôvodnené stanovisko za nepredloženie návrhu Národného plánu obnovy budov. Ten malo Slovensko odovzdať ešte do 31. decembra 2025.

Bratislava teraz dostala dva mesiace na nápravu, inak môže Komisia prípad postúpiť Súdnemu dvoru Európskej únie. Ide pritom o samostatné konanie, ktoré sa týka chýbajúceho strategického dokumentu, nie priamo septembrového schválenia novely. Slovensko tak síce prijalo základné pravidlá pre ďalšiu modernizáciu budov, ale stále musí Bruselu predložiť konkrétny plán ich postupnej obnovy.

Pôvodný článok:

Európska smernica o energetickej hospodárnosti budov zásadne mení spôsob, akým sa budú posudzovať nové stavby aj rozsiahle rekonštrukcie. Ako vysvetľovala riaditeľka odboru stavebníctva na Ministerstve dopravy SR Alena Ohradzanská, pozornosť sa už nesústreďuje iba na spotrebu energie, ale aj na emisie vznikajúce pri prevádzke budov. V praxi tak nebude rozhodovať len zateplenie fasády alebo výmena okien, ale aj to, odkiaľ energia pochádza a aké technológie sa využívajú na vykurovanie, chladenie či prípravu teplej vody.

Zásadným cieľom je postupný prechod na budovy s nulovými emisiami. Od 1. januára 2028 budú musieť tento štandard spĺňať nové budovy vo vlastníctve verejných subjektov a od 1. januára 2030 aj ostatné novostavby. Bezemisná budova musí dosahovať veľmi vysokú energetickú hospodárnosť a nesmie priamo na mieste produkovať emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív. Potrebnú energiu môže získavať napríklad z obnoviteľných zdrojov alebo vhodného systému centrálneho zásobovania teplom.

Pasport obnovy pomôže pri rekonštrukciách

Pre majiteľov starších nehnuteľností má byť užitočným nástrojom takzvaný pasport obnovy. Ide o dobrovoľný dokument, ktorý obsahuje odborný návrh postupnej rekonštrukcie budovy.

Môže pomôcť určiť, či je výhodnejšie začať zateplením, výmenou okien alebo modernizáciou vykurovania. Zároveň má poskytnúť predstavu o nákladoch a očakávaných energetických úsporách. Jeho cieľom nie je automaticky prikazovať rekonštrukciu, ale pomôcť vlastníkom plánovať investície.

Čo bude s plynovými kotlami?

Najcitlivejšou otázkou zostáva budúcnosť vykurovania fosílnymi palivami. Pri nových budovách, na ktoré sa začne vzťahovať štandard nulových emisií, nebude možné využívať vykurovanie produkujúce priame emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív.

To však neznamená, že slovenské domácnosti budú musieť od roku 2027 alebo 2030 povinne odstrániť všetky existujúce plynové kotly. Pri starších domoch budú rozhodovať konkrétne požiadavky na obnovu, technická uskutočniteľnosť a platná legislatíva.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia